ATI vs. NVIDIA na našom trhu

Kto si dnes chce kúpiť grafickú kartu, má vlastne na výber len zo sortimentu dvoch spoločností - ATI a NVIDIA. Obe spoločnosti majú svoju základňu fanúšikov, ktorí by sa svojej značky nevzdali ani keby produkty konkurencie boli trebárs desať krát lepšie. Množstvo produktov, ktoré ponúkajú je veľmi veľké a na mnohých môže pôsobiť dezorientujúco.

Predmetom tohto článku je oboznámiť čitateľa so stručnou minulosťou oboch spoločností a čipov, ktoré vyvinuli a o tom, aké grafické karty s akými vlastnosťami (výkon, technológie, spotreba) v rôznych cenových kategóriách ponúkajú.

Z histórie

Na počiatku bola NVIDIA. Tak aj takto by sa dal začať opis histórie súvisiacej s týmto článkom. Súčastná rada grafických kariet GeForce sa objavila už v roku 1999 pod názvom GeForce 256. Bol to prvý grafický procesor, ktorý niesol označenie GPU (Graphics Processing Unit). Vďačil za to plnej podpre DirectX 7.0 a teda aj hardwarovej podpore T&L, schopnosti počítania transformácií a osvetlenia na grafickom čipe. Všetky grafické čipy pred GeForce 256 a ešte mnohé po ňom len zobrazovali a výpočty nechávali na procesor.

Vývoj pokračoval ďalej a časom sa objavil nástupca v podobe GeForce2. Nepriniesol prakticky žiadne nové technológie, len zvýšil hrubý výpočtový výkon. Existovali dve verzie týchto čipov. Plná verzia niesla názov GeForce2, odľahšená sa volala GeForce2 MX. I keď technologicky nešlo o prevratné výrobky, nemali vo svojej dobe konkurenciu a stali sa veľmi oblúbené (najmä GF2 MX).

Skutočný prevrat nastal až s uvedením čipov GeForce3. Boli to prvé čipy, ktoré úplne podporovali DirectX 8 a teda disponovali programovateľnými jednotkami PS a VS vo verzii 1.1. Vďaka nim sa programátorom otvoril doslova vesmír nových možností, keďže grafická karta už nebola obmedzená len na sadu efektov, ktoré ponúkalo grafické API (Direct3D, OpenGL). GeForce3 boli omnoho výkonnejšie ako GeForce2 a časom sa objavili aj vo verziách Ti(tanium), ktoré sa odlišovali pracovnými frekvenciami GPU a pamätí.

Spoločnosť ATI bola prakticky až do uvedenia Radeonu 8500 v tieni NVIDIe. Vďaka Radeonu 8500 jej však konečne dokázala konkurovať a mnohokrát aj prekonať. Grafické karty s Radeonom 8500 poskytovali nie len vysoký výkon, ale aj kvalitnejší obraz (takmer zrovnateľný s grafickými kartami Matroxu, ktorý sa na túto oblasť vždy špecializoval). Takisto po technologickej stránke bol Radeon 8500 o niečo ďalej, disponoval plnou podporou DirectX 8.1 (PS 1.4, VS 1.1). Bohužiaľ ale ATI v tej dobe nebolo schopné poskytovať k papierovo výbornému produktu aj kvalitné ovládače (narozdiel od NVIDIe) a to so sebou nieslo celú sériu problémov v rôznych hrách. Medzi inými spomeniem blikanie textúr, "rozpíjanie" farieb na textúrach a obrazové artefakty. Na Radeonoch tejto série sa problémy stopercentne nevyriešili dodnes (vlastním Radeon 8500 a nainštalované mám najnovšie ovládače, ktoré ju ešte podporujú, Catalyst 6.5, takže viem o čom píšem).

Radeon 8500 sa na tróne ešte ani nestihol zohriať a už bol zhodený novou generáciou grafických kariet NVIDIe. Premožiteľom sa stali GeForce4 Ti. NVIDIA urobila vlastne to isté, čo pri prechode z GeForce 256 na GeForce2 - čip prešiel istými optimalizáciami, zvýšili sa frekvencie a pribudla jedna vertexová jednotka. To však nestačilo na skutočnú bombu, ktorá mala príjsť.

ATI predstavila revolučné jadro R300 a na ňom založené Radeony 9500 a 9700. Ich výkon bol na svoju dobu veľmi dobrý, doslova nedostihnuteľný a ATI malo dôvod na radosť. Radeony 9500/9700 boli výborne vybavené po stránke technológii aj výkonu. Kým Radeony 8500 podporovali DirectX 8.1, čím predčili aj GeForce3/4, nová rada prišla s podporou DirectX 9.0 a PS a VS verzie 2.0. To prinieslo so sebou ešte väčšiu programovateľnosť a množstvo vytvorenia grafických efektov, o ktorých by sa mohlo predchádzajúcim kartám len snívať.

NVIDIA samozrejme musela s tak nepeknou situáciou niečo urobiť. GeForce FX sa volal čip, ktorý mal poslať Radeony 9500/9700 kade ľahšiem, no nestalo sa tak. GeForce FX sa ukázal byť slepou uličkou vo vývoji a asi najväčším nepodarkom NVIDIE. Najvýkonnejšie verzie FX5800 disponovali hlučným dvojslotovým chladením (prezývané "vysávač"), prehrievali sa a ich výkony boli síce vysoké, ale pri použití vyhľadzovania a filtrovania velmi klesali. Takisto boli veľmi "háklivé" na poradie inštrukcií PS a VS kódu. Mainstreamová FX5600 nemohla Radeonu 9500 konkurovať a low-endová FX5200 mala výkon na úrovni GeForce4 MX440 až MX460, čiže vzhľadom na konkurenciu nízky.

ATI zanedlho prišla s vylepšenými a ešte výkonnejšími verziami čipov - Radeonom 9600 a 9800. NVIDIA sa ale pozbierala a predstavila vylepšené GeForce 5700 a 5900/5950. Karty na nich založené už boli konkurencieschopné a aj top-model FX5900 sa dal uchladiť štandartným jednoslotovým chladičom. Radeony napriek tomu pracovali efektívnejčie, pretože na rovnakých frekvenciách mali lepší výkon.

Nasledujúca generácia čipov od ATI aj NVIDIe sa posunula s výkonom niekam úplne inam. Mainstreamové čipy mali výkon na úrovní niekdajších top-modelov alebo vyšší a nový high-end bol na tom lepšie dvojnásobne. V prípade ATI išlo a Radeony X000, u NVIDIe to boli GeForce 6000. High-end modely GF6800 a X800/X850 na tom boli výkonovo veľmi podobne, v nižších segmentoch ale jasne vládla NVIDIA s jej GeForce 6600(GT), pričom ATI Radeony X700 mali čo povedať akurát tak v HalfLife 2. Pre NVIDIu hovoril fakt, že ich čipy už podporovali PS/VS 3.0, zatiaľ čo Radeony si museli vystačiť "len" s PS/VS 2.0b. Čo sa efektivity čipov týka, tentoraz na tom boli lepšie čipy GeForce.

S ďalšou generáciou čipov sa už dostávame do dnešných dní, v ktorých vládnu NVIDIA GeForce 7 a ATI Radeon X1000. Tie si teraz predstavíme bližšie. Nepôjdem ale úplne do hĺbky, pretože výklad by veľa čitateľov aj tak nepochopilo a predstavovanie architektúr čipov nie je predmetom tohto článku. Predtým ako začnete čítať, by som vás chcel upozorniť, že v nasledujúcom texte budú používané termíny, ktoré sú v tejto oblasti síce bežné, ale nie každému čitateľovi musia byť známe. Preto tým z vás, ktorí nebudú nejakému termínu rozumieť, odporúčam prečítať si sekciu "Bonus". Teraz už ale pekne podľa abecedy k samotným čipom.