Detekcia procesora a jeho schopností je dôležitá v prípade, že potrebujete napísať programový kód výkonný na širokej škále procesorov. V prípade dnešných procesorov je detekcia podporovaných inštrukčných sád viac menej zbytočná, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou podporujú všetky, stále však existuje obrovské množstvo majiteľov počítačov osadených procesormi, u ktorých to tak nie je (napr. prvé revízie AMD Athlonov 64 a ich deriváty).
A na čo je to vlastne dobré? Ak sa assembleru (len pre jednoduchosť, správne som mal napísať jazyk symbolických adries) venujete trošku viac, určite poznáte výhody inštrukčných sád ako MMX a SSE. Pre tých, ktorí nechápu, o čom sa tu bude písať, bude asi treba situáciu objasniť…