Hardvérové dianie vám prináša súhrn udalostí, ktoré sa za uplynulý mesiac udiali na poli hardvéru. Ak teda z nejakého dôvodu nestíhate sledovať dianie, alebo si len chcete pozrieť, čí vám niečo neušlo, je článok pre vás ako stvorený.
AMD
U AMD sa v júni roztrhlo vrece s nápadnmi a IT svet zachvátilo hneď niekoľkými
myšlienkami ako zdvyhnúť výkon PC. Hlavnými novinkami sú Torrenza a AMD 4x4.
V prípade Torrenzi ide o taký systém, ktorý by na základnej doske obsahoval
okrem socketu pre procesor aj socket pre špecializované koprocesory. Príkladom
takéhoto koprocesoru by mohol byť napríklad koprocesor na počítanie desatinných
čísel. Ak vám to niečo pripomína, tak vedzte, že niečo podobné existovalo ešte
v dobe 486-tiek v podobne externých matematických koprocesorov. Takéto riešenie
má by síce malo svoje nevýhody (napr. vyššia cena, spotreba a pravdepodobne aj
prídavné chladenie), ale aj nesporné výhody, akými by mohol byť výkon.
Špecializované zariadenie má predsa len väčší výkonnostný potenciál ako čip typu
all-in-one. Ešte podotknem, že koprocesor by bol s hlavným procesorom prepojený
pomocou vylepšenej zbernice HyperTransport 3.
AMD 4x4 je zase koncepcia počítača určeného pre skutočných
fajnšmekrov výkonu, čiže rozmaznaných hráčov počítačových hier s veľmi bohatými
rodičmi. Princíp je jednoduchý. Základné dosky budú mať dva sockety určené na
osadenie dvoma dvojjadrovými procesormi AMD Athlon 64 FX (budú podporované aj
štvorjadrové) a budú podporovať SLI i Crossfire. Keďže pôjde o absolútny
high-end, odporúčané budú grafické karty s dvoma čipmi. Odtiaľ pravdepodobne
pochádza aj názov platformy 4x4. Neviem ako vám, ale mne sa podobný systém
zdá značne "poškodený" a veľkú zákaznícku odozvu od neho neočakámam.
AMD sa taktiež rozhodlo, že prestane vyrábať procesory AMD Athlon 64 s 1MB
L2 cache určené pre Socket 939. Odteraz už narazíte iba na čipy s 512kB
tejto pamäte.
Ako protiváhu k procesoru Intel Pentium D 805 sa AMD rozhodlo postaviť
Athlon 64 X2 3600+. Ten je taktovaný na frekvencii 2GHz
a má 512kB L2 cache (2x256). Procesor bude dostupný od 3 quartálu 2006.
Intel
26. júna Intel predstavil prvú várku procesorov založených na architektúre
Intel Core. Konkrétne ide o sedem modelov procesorov
Woodcrest určených pre serverové prostredie. Všetky procesory
majú 4 MB L2 cache zdielanej medzi jadrami, líšia sa len fyzickými frekvenciami
a frekvenciami zbernice. Najlacnejšie modely 5110 a 5120 majú FSB 1066MHz
a frekvencie 1,6 a 1,83GHz. Ostatné modely už majú FSB 1333 MHz a frekvencie
2,0, 2,33, 2,6 a 3,0GHz pre modely 5130, 5140, 5150 a konečne model 5160.
Výkonovo sú na tom procesory veľmi dobre, neškodilo by ale, keby vývojári
serverových aplikácii začali vo veľkom používať inštrukčnú súpravu SSE3.
Len tak bude totiž môcť Woodcrest ukázať svoj plný potenciál.
I keď spotreba procesorov nie je veľká a u všetkých modelov, s výnimkou
najvýkonnejšieho, činí TDP 65W (5160 má TDP 85W), majú Woodcresty trošku problémy
s teplotami, ktoré veľmi rýchlo dosahujú aj 60°C.
Na mobilnom poly sa neudialo nič prevratné, Intel len uviedol dva nové
modely procesorov Core Duo mierené na opačné strany cenového aj výkonového
spektra. Tým pomalším je ultra low-voltage Core Duo U2500
bežiaci na frekvencii 1,2GHz s FSB 533MHz, 2MB L2 cache a TDP 9W. Výkonnejší
z dvojice a zároveň nový mobilný top-model, Core Duo T2700
s pracovnou frekvenciou 2,33GHz, to má namierené do high-end sektoru a do
kategérie desktop replacement (DTR). Tento procesor je prvý z rodiny Core Duo
a zároveň prvý mobilný procesor, ktorý podporuje virtualizáciu.
Nejakej tej novinky v podobe vynovených procesorov Pentium D 9xx sme sa dočali
aj u desktopových procesorov. Z fabrík sa začali dostávať prvé procesory
s novým steppingom D0, vďaka ktorému procesory spotrebujú menej energie.
Zmena sa dotkne modelov 915, 925, 945, 950 a 960.
Poslednými prírastkami do rodiny procesorov založených na "zombie" architektúre
NetBurst sú serverové procesory s jadrom Tulsa. Všetky sú
samozrejme vyrábané 65nm-ovým procesom a majú FSB 667/800MHz. Osadené sú
2MB L2 cache a 4 až 16MB zdieľanej L3 cache.
IBM
IBM sa podarilo vyvinúť tranzistor bežiaci na frekvencii 500GHz pri teplote
blížiacej sa absolútnej nule (cca. 4K). Tranzistor bol vyrobený "bežným"
spôsobom z kremíku s prímesou germánia. Treba podotknúť, že tranzistor
nevyvinuli sami, ale v spolupráci s GIT (Georgia
Institute of Technology).