Počítačová zostava - highend, september 2007

Tretí článok uzatvárajúci trilógiu poradní kúpov hardwaru. Highend sektor bude pre väčšinu čitateľov zaujímavý aspoň na tých pár minút, čo budú čítať článok. Predsa len, málokto má peniaze na "nadupaný" počítač. V tomto segmente trhu, i keď čo sa zárobkov týka, najmenej lukratívnom, sa snažia všetci výrobcovia presadiť, aby ostatným ukázali, že práve oni sú tí najlepší. Tieto prvenstvá potom samozrejme neunikajú pozornosti zákazníkov, ktorí sa neskôr na základe dobrého mena produktov istej firmy často rozhodujú práve pre jej výrobky.

Vyššia trieda

Prestante sa obmedzovať, prestante hrať na nízkych rozlíšeniach, prestante sa trápiť zdĺhavým čakaním na každodenne vykonávané procedúry. Radšej sa zbavte svojich neduhov a začnite šetriť na poriadny počítač - ideme do highendu! Až také vážne to ale nebude. Highend nemusí nutne znamenať len to úplne "naj". Aj tu treba rozmýšlať triezvo a držať sa dobrého pomeru cena/výkon (áno, aj toto sa dá).

POZOR! Prezentovaná počítačová zostava nie je v žiadnom prípade ideálna a jediná na kúpu vhodná. Jej jednotlivé komponenty sú vyberané tak, aby mali čo možno najlepší pomer výkonu a ceny. Nikde nie je napísané, že výkonovo vyslovene slabý počítač nemôže byť vybavený myšou a klávesnicou za 3 000 korún a monitorom s uhlopriečkou 24" za 20 000 korún. Všetko závisí na vašich individuálnych potrebách. Berte preto nasledujúcu počítačovú zostavu len ako základnú kostru, ako model, ktorého jednotlivé časti môžete podľa potreby ľubovoľne obmieňať. Autor ani www.pabi3.com v žiadnom prípade nezodpovedajú za produkt(y), ktorý(é) na základne tohto článku kúpite, takisto ako nezodpovedajú za vašu prípadnú nespokojnosť ani meteriálne či duševné škody, ktoré si nevhodnou kúpou napáchate.

Platforma AMD

Je skoro neuveriteľné, že ešte v máji by ste za AMD Athlon 64 X2 6000+ museli zaplatiť ďaleko viac ako 10 tisíc korún. Od mája sme však u AMD boli svedkami dvoch vĺn zlacňovania, po ktorých je nám za tento procesor bolo účtovaných už len 5 400 korún! Tento mesiac ceny trochu stúpli (chvíľková reakcia na oslabenie slovenskej koruny voči americkému doláru). Ako jediný z dostupných Athlonov má 2x1 MB L2 cache, čo ho spolu s frekvenciou 3 GHz robí ešte výkonnejším ako niekdajších "nadopovancov" Socketu AM2 - Athlony 64 FX. Jedninou jeho nevýhodou je, že sa z neho už prakticky žiadny bonusový výkon vytlačiť nedá. Limit drvivej väčšiny dnešných AMD procesorov leží totiž už o 200 MHz vyššie.

Momentálne najvýkonnejším AMD procesorom je Athlon 64 X2 6400+ s frekvenciou 3,2 GHz (teda strop pre architektúru K9), ktorý mal ešte pred príchodom novej generácie AMD procesorov trochu zavariť intelovskému Core 2 Duo. A veru že aj zavaril, ale nie v pravom slova zmysle. Výkonovo si vôbec nevedie zle, veľkým problémom je skôr jeho spotreba, ktorá pri plnej záťaži predstavuje až 149 W - o rovných 24 W viac ako tvrdí AMD (TDP 125W). Naproti tomu Core 2 Duo E6850 (3 GHz), navýkonnejší dvojjadrový procesor Intelu, má pri plnom zaťažení spotrebu "iba" 119W a výkon približne o 10-20% vyšší.

Kupovať "top" základnú dosku pre najvyššie modely AMD procesorov je síce vyhadzovanie peňazí (ich výkon je veľmi blízky maximálnemu dosiahnuteľnému výkonu vzhľadom na malé možnosti zvyšovania frekvencie), ale k tak výkonnému procesoru jednoducho dobrá základná doska patrí. Veľkým oblúkom by som sa vyhol zbytočne predraženým top-modelom - nestoja za to. Ich cena je väčšinou veľmi vysoká len kvôli tomu, že sú na vrchole rebríčku danej firmy a sú vybavené napr. LCD displejom a podobnými hlúposťami, ktoré budete obdivovať maximálne tak pri vybalovaní dosky. Radšej by som zvolil cenovo rozumnejšie riešenia, ktoré v žiadnom ohľade nezaostávajú ani v kvalite spracovania, ani vo výkone, ani v možnostiach pretaktovania. Dobrou partiou k AMD procesoru bude čipová súprava NVIDIA nForce 590 SLI a napr. doska ASUS M2N32-SLI Deluxe WiFi, ktorá jeho služby využíva. Samozrejme, okrem nej existuje ešte množstvo iných dosiek s čipsetom nForce 590 SLI, no ich cena sa často prehupuje až cez 8 000 korún, čo už je trochu "priestrel".

Platforma Intel

V auguste sa nám na trh dostali nové Core 2 Duo, so zvýšenou frekvenciu zbernice. Od predchodcov sa dajú rozoznať značením, končiacim sa na 50. Oproti svojim predchodcom majú dve výhody. Prvou je trošku vyšší výkon, druhou je bezkonkurenčne lepšia cena. Preto som sa rozhodol vymeniť doterajší model E6600 za nový E6550. O 70 MHz nižšia frekvencia je vyvážená o 266 MHz rýchlejšou zbernicou a aj preto je viac než rovnocenný súper pre konkurenčný Athlonu 64 X2 6000+. Potenciál Core 2 Duo E6550 však leží omnoho vyššie, veď frekvenciu tohto procesora nie je problém dostať cez 3,5 GHz (plus 50%)!

Pre intelovské základné dosky platí to isté, čo som napísal u základných dosiek pre AMD. Láka vás investovať do základnej dosky 8 000? Prosím! Nakoniec ale aj tak budete sklamaní, že vám takáto doska nič nepridá na výkone, ani na možnostiach pretaktovať procesor a pamäte. Po priskrutkovaní do skrinky by vám mohol hriať srdce akurát tak pohľad na jej krásu na obrázku škatule. Aj vo vyššej cenovej kategórii treba rozmýšlať triezvo.

Ako minulý mesiac, aj tento zostávam verný základnej doske ASUS P5B Plus VISTA Edition. Jej prednosťou je tzv. ASAP, 512 MB veľká flash pamäť, zabudovaná priamo do základnej dosky, určená na spoluprácu s funkciou ReadyBoost vo Windows Vista. Inými slovami, Windows Vista si sem uloží ovládače zariadení a takisto boot sektor, čo sa v konečnom dôsledku prejaví menším plytvaním RAM a rýchlejším štartom operačného systému (ak nemáte nainštalovaný Windows Vista, treba ASAP v BIOSe vypnúť). Okrem toho táto základná doska disponuje ešte veľkým množstvom rôznych vychytávok a jej užitková hodnota je na pomery základných dosiek nevídaná.

Do pozornosti dávam aj základné dosky postavené na novej čipovej súprave P35, napr. Gigabyte P35 DS4, Gigabyte P35 DQ6 či MSI P35 Platinum. Pozor si však treba dávať na chladenie, ktorým základné dosky disponujú, pretože sa ľahko môže stať, že pri pokuse o osadenie masívnejšieho chladiča budete neúspešný.

Na tomto mieste by som ešte rád spomenul základné dosky s podporou DDR3 pamätí (zatiaľ doménou výlučne Intelu) a odporučil nasledujúce: "Ešte nekupovať!" Nie že by boli neupotrebiteľné, ale DDR3 pamäte sú dnes príliš drahé a ich výkonostný prínos je prakticky nulový. Ono to aj má svôj dôvod. Stačí si predstavíť, že priemerné DDR2-1066 pamäte majú časovanie 5-5-5-15, kým DDR3-1066 "kryvkajú" na 7-7-7-21. Prirodzene, existujú už aj moduly s agresívnejším časovaním, ich ceny sú ale zatiaľ až príliš astronomické na to, aby sa týmito pamäťovými modulmi niekto zaoberal.

Ostatné komponenty

Za dostatočné množstvo pamäte sa stále dá považovať kapacita 2 GB, i keď highend systém by boli schopné uživiť aj 4 GB. Treba však brať na vedomie, že na 32b operačnom systéme si plné 4 GB pamäte nikdy neužijete, pretože istá časť jej kapacity je vyhradená pre potreby OS. Podľa konfigurácie počítača sa potom reálne využiteľná kapacita pamäte pohybuje na úrovni 3,2 až 3,5 GB. Kto teda chce gigabytov viac, musí prevádzkovať 64b operačný systém. V tabuľke nájdete dva dual-channel kity, jeden od OCZ, druhý od spoločnosti Corsair. OCZ kit je zameraný špeciálne na overclockerov (je vybavený heat-pipe trubicou a masívným rozptyľovačom tepla), Corsair kit patrí zase medzi vyššiu triedu modulov. Samozrejme, kto nechce mať čokoľvek spoločné s taktovaním, uspokojí sa aj s menej kvalitnými, resp. lacnejšími modulmi.

Highend sektor sa nám rozrástol o ďalšieho bojovníka, konkrétne o ATI Radeon HD 2900XT. Spočiatku to s ním nevyzeralo dobre, pretože ho významne porážali aj karty triedy GeForce 8800GTS 320, so stále novšími verziami ovládačov sa ale postupne vyšvyhol až nad GeForce 8800GTS 640 a niekedy sa doťahuje aj na GeForce8800GTX. Otázne je, či ešte výkon bude stúpať ďalej a ak áno, ako vysoko. I keď výkon je viac ako dobrý, starosti mi robia spotreba a hlučnosť. Kým spotreba Radeonu v pokoji sa rovná spotrebe GeForce 8800GTS/GTX, po vyťažení ich prekonáva o 70, resp. o 50 W. S hlučnosťou je to podobná "bieda". Vo vzdialenosti 3/4 metra od GeForce sa vydávaný hluk pohybuje približne na úrovni 43 dB, zato Radeon kvíli na vyše 55 dB, čo predstavuje vyše dvojnásobnú hlučnosť (logaritmická veličina, každých 10 dB navyše preto znamená v skutočnosti dvojnásobný nárast)! Aby ste si vedeli urobiť lepší obraz, tak 55 dB je úroveň hluku, aký je vyprodukovaný počas bežného dialógu. Cenovo je Radeon postavený na rovnakú úroveň ako GeForce 8800GTS 640, nech teda vyhrajú vaše preferencie. Obe karty sú schopné rozbehať dnešné hry na plných detailoch v plnom HD rozlíšení 1680x1050, ktoré zodpovedá LCD monitoru s uhlopriečkou 24". Investovať do GeForce 8800GTX sa mi napriek jej nesporným kvalitám nedzá najrozumnejšie, pretože sa jej cena stále pohybuje nad hladinou 18 000 korún.

Načo bezhlavo zvyšovať kapacitu diskového priestoru, keď sú aj tie najvýkonnejšie pevné disky v počítačoch tí najväčší slimáci? Rýchlosť pevných diskov sa prejaví vždy - pri načítavaní nového levelu v hre i kopírovaní súborov. Vedel by som o dvoch riešeniach, ktoré môžu výrazne zvýšiť pôžitok z práce s PC.

Prvým je vytvorenie diskového poľa. Existuje niekoľko rôznych spôsobov ako diskové pole zapojiť. Najznámejšími sú RAID 0, 1, 5 a JBOD. Kým JBOD je vlastne len spojenie viacerých fyzických pevných diskov do jedného virtuálneho bez akýchkoľvek zmien týkajúcich sa rýchlosti práce s dátami, nenachádza časté využitie. Na RAID 0 a RAID 1 je potrebý párny počet pevných diskov, pretože fungujú na princípe striedavého zápisu, resp. na princípe zrkadlenia ukladaných dát. RAID 0 sa používa všade tam, kde je potrebná maximálna rýchlosť diskov bez ohľadu na bezpečnosť uloženách dáť. Na disky sa zapisuje striedavo - raz na jeden, raz na druhý disk, vďaka čomu sa dosahuje takmer dvojnásobná rýchlosť zápisu. Nevýhodou je, že ak zlyhá jeden disk, prídete o všetky dáta. RAID 1 sa naopak používa tam, kde je bezpečnosť dát dôležitejšia ako rýchlosť, i keď rýchlosť čítania je trošku vyššia v porovnaní s jedným diskom, pretože sa može čítať z dvôch súčastne. Rýchlosť zápisu je omnoho nižšia - čokoľvek sa ukladá, ukladá sa dva krát. Ak ale prídete o jeden disk, môžete byť bez obáv, všetko je zálohované na druhom. Znamená to však aj zníženie využiteľnej celkovej kapacity diskov na polovicu. Na vytvorenie RAID5 sú potrebné aspoň 3 pevné disky a oproti RAID0 prináša zvýšenie rýchlosti čítania a bezpečnosti dát. Celková kapacita poľa RAID5 je súčtom kapacít všetkých diskov mínus kapacita jedného z nich (ak majú všetky disky v poli rovnakú kapacitu).

Druhým, menej komplikovaným riešením, je použitie jedného superrýchleho systémového a jedeného veľkého dátového disku. Touto cestou som sa aj vydal. Ako systémový disk som zvolil Western Digital Raptor, ktorého platne sa otáčajú 10 000 krát za sekundu a 74 GB kapacity je dostatočných na uloženie všetkých aplikácii, ktoré inteligentný človek potrebuje. Na udržiavania dát určite postačí náš starý známy Seagate Barracuda 7200.10, tentoraz s kapacitou rovných 500 GB.

Kvalitný zdroj by mal byť základom každej, nielen výkonnej počítačovej zostavy. S rastúcim výkonom (ne)úmerne rastie aj spotreba komponentov a preto im treba zaistiť dostatočne kvalitné napájanie po celú dobu činnosti. Nielen mimoriadne nenásytné grafické karty, ktoré sú schopné bez najmenších problémov "stiahnuť" 250 W sú jednoznačným argumentom. Výkonný procesor a výkonné pevné disky si takisto vezmú svoje. Kým v strednej triede sme si vystačili s kvalitným 400 W-ovým zdrojom, prítomnosť takéhoto zdroja v skrini osadenej "nadupanými" komponentami by bola dráždením čerta. Skromnosť sa tu nevypláca, kvalitný zdroj s výkonom aspoň 500 W preto chápte ako nutnosť. Tieto zdroje sú pravdaže drahšie, je to ale daň, ktorú musíte zaplatiť za výkon, ktorý dostanete. Ak by sa niekto rozhodol pre osadenie PC dvojicou GeForce 8800 alebo Radeon HD 2900, čo je nielen na naše končiny absolútnou raritou, istotu mu zaručí jedine zdroj s výkonom 700 a viac wattov. Netreba zabúdať ani na dostatočne priestornú a prevzdušnenú skrinku. Ak vám stačí jedna grafická karta, neprehlúpite napr. s Thermaltake SWING. Vyrába sa v dvoch farebnách vyhotoveniach (čierna, biela) a takisto aj s priehľadnou a nepriehľadnou bočnicou (VB6000BWS, resp. VB6000BNS). Dodáva sa žiaľ len so zadným 12cm ventilátorom. Osoby požadujúce duo grafických kariet by radšej ale mali rozmýšlať nad skrinkami s ešte väčšími rozmermi (ale aj s dvojnásobnou cenou).

19" a ani 20" monitory sa k výkonným high-endovým kartám priveľmi nehodia. Jedným z vhodných riešení sú širokouhlé monitory s uhlopriečkou aspoň 22", pre ktoré je typické rozlíšenie 1680x1050 a vyššie (pre 24" modely 1920x1200). Monitory týchto rozmerov sú veľmi komfortné nielen pri hraní hier, ale najmä pri pozeraní filmov. Priemerné modely, napr. Samsung SyncMaster 225BW, nie sú vzhľadom na svoje rozmery a kvality vôbec predražené. Konkrétne tento Samsung stojí trochu viac ako 10 000 korún, o niečo lepšie kúsky stoja do 12 000 (Samsung SyncMaster 226BW). Kto by si chcel zadovážiť ešte väčší, napr. 24" monitor, bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, pretože tieto sa s cenami trochu odtrhli a sú zhruba tak drahé ako GeForce 8800GTX…