Vyssia trieda Prestante sa obmedzovat, prestante hrat na nizkych rozliseniach, prestante sa trapit zdlhavym cakanim na kazdodenne vykonavane procedury. Radsej sa zbavte svojich neduhov a zacnite setrit na poriadny pocitac - ideme do highendu! Az take vazne to ale nebude. Highend nemusi nutne znamenat len to uplne "naj". Aj tu treba rozmyslat triezvo a drzat sa dobreho pomeru cena/vykon (ano, aj toto sa da). POZOR! Prezentovana pocitacova zostava nie je v ziadnom pripade idealna a jedina na kupu vhodna. Jej jednotlive komponenty su vyberane tak, aby mali co mozno najlepsi pomer vykonu a ceny. Nikde nie je napisane, ze vykonovo vyslovene slaby pocitac nemoze byt vybaveny mysou a klavesnicou za 3 000 korun a monitorom s uhloprieckou 24" za 20 000 korun. Vsetko zavisi na vasich individualnych potrebach. Berte preto nasledujucu pocitacovu zostavu len ako zakladnu kostru, ako model, ktoreho jednotlive casti mozete podla potreby lubovolne obmienat. Autor ani www.pabi3.com v ziadnom pripade nezodpovedaju za produkt(y), ktory(e) na zakladne tohto clanku kupite, takisto ako nezodpovedaju za vasu pripadnu nespokojnost ani meterialne ci dusevne skody, ktore si nevhodnou kupou napachate. Platforma AMD HardwareKomponentCena ProcesorAMD Athlon 64 X2 6000+ (Windsor, 3GHz, 2x1MB)5 900 Zakladna doskaASUS M2N32-SLI Deluxe WiFi (NVIDIA nForce 590 SLI)5 200 Je skoro neuveritelne, ze este v maji by ste za AMD Athlon 64 X2 6000+ museli zaplatit daleko viac ako 10 tisic korun. Od maja sme vsak u AMD boli svedkami dvoch vln zlacnovania, po ktorych je nam za tento procesor bolo uctovanych uz len 5 400 korun! Tento mesiac ceny trochu stupli (chvilkova reakcia na oslabenie slovenskej koruny voci americkemu dolaru). Ako jediny z dostupnych Athlonov ma 2x1 MB L2 cache, co ho spolu s frekvenciou 3 GHz robi este vykonnejsim ako niekdajsich "nadopovancov" Socketu AM2 - Athlony 64 FX. Jedninou jeho nevyhodou je, ze sa z neho uz prakticky ziadny bonusovy vykon vytlacit neda. Limit drvivej vacsiny dnesnych AMD procesorov lezi totiz uz o 200 MHz vyssie. Momentalne najvykonnejsim AMD procesorom je Athlon 64 X2 6400+ s frekvenciou 3,2 GHz (teda strop pre architekturu K9), ktory mal este pred prichodom novej generacie AMD procesorov trochu zavarit intelovskemu Core 2 Duo. A veru ze aj zavaril, ale nie v pravom slova zmysle. Vykonovo si vobec nevedie zle, velkym problemom je skor jeho spotreba, ktora pri plnej zatazi predstavuje az 149 W - o rovnych 24 W viac ako tvrdi AMD (TDP 125W). Naproti tomu Core 2 Duo E6850 (3 GHz), navykonnejsi dvojjadrovy procesor Intelu, ma pri plnom zatazeni spotrebu "iba" 119W a vykon priblizne o 10-20% vyssi. Kupovat "top" zakladnu dosku pre najvyssie modely AMD procesorov je sice vyhadzovanie penazi (ich vykon je velmi blizky maximalnemu dosiahnutelnemu vykonu vzhladom na male moznosti zvysovania frekvencie), ale k tak vykonnemu procesoru jednoducho dobra zakladna doska patri. Velkym oblukom by som sa vyhol zbytocne predrazenym top-modelom - nestoja za to. Ich cena je vacsinou velmi vysoka len kvoli tomu, ze su na vrchole rebricku danej firmy a su vybavene napr. LCD displejom a podobnymi hlupostami, ktore budete obdivovat maximalne tak pri vybalovani dosky. Radsej by som zvolil cenovo rozumnejsie riesenia, ktore v ziadnom ohlade nezaostavaju ani v kvalite spracovania, ani vo vykone, ani v moznostiach pretaktovania. Dobrou partiou k AMD procesoru bude cipova suprava NVIDIA nForce 590 SLI a napr. doska ASUS M2N32-SLI Deluxe WiFi, ktora jeho sluzby vyuziva. Samozrejme, okrem nej existuje este mnozstvo inych dosiek s cipsetom nForce 590 SLI, no ich cena sa casto prehupuje az cez 8 000 korun, co uz je trochu "priestrel". Platforma Intel HardwareKomponentCena ProcesorIntel Core 2 Duo E6550 (Conroe, 2,33GHz, 1GHz FSB, 4MB)6 000 Zakladna doskaASUS P5B Plus Vista Edition (LGA775, P965)4 200 MSI P35 Platinum (LGA775, P965)5 300 V auguste sa nam na trh dostali nove Core 2 Duo, so zvysenou frekvenciu zbernice. Od predchodcov sa daju rozoznat znacenim, konciacim sa na 50. Oproti svojim predchodcom maju dve vyhody. Prvou je trosku vyssi vykon, druhou je bezkonkurencne lepsia cena. Preto som sa rozhodol vymenit doterajsi model E6600 za novy E6550. O 70 MHz nizsia frekvencia je vyvazena o 266 MHz rychlejsou zbernicou a aj preto je viac nez rovnocenny super pre konkurencny Athlonu 64 X2 6000+. Potencial Core 2 Duo E6550 vsak lezi omnoho vyssie, ved frekvenciu tohto procesora nie je problem dostat cez 3,5 GHz (plus 50%)! Pre intelovske zakladne dosky plati to iste, co som napisal u zakladnych dosiek pre AMD. Laka vas investovat do zakladnej dosky 8 000? Prosim! Nakoniec ale aj tak budete sklamani, ze vam takato doska nic neprida na vykone, ani na moznostiach pretaktovat procesor a pamate. Po priskrutkovani do skrinky by vam mohol hriat srdce akurat tak pohlad na jej krasu na obrazku skatule. Aj vo vyssej cenovej kategorii treba rozmyslat triezvo. Ako minuly mesiac, aj tento zostavam verny zakladnej doske ASUS P5B Plus VISTA Edition. Jej prednostou je tzv. ASAP, 512 MB velka flash pamat, zabudovana priamo do zakladnej dosky, urcena na spolupracu s funkciou ReadyBoost vo Windows Vista. Inymi slovami, Windows Vista si sem ulozi ovladace zariadeni a takisto boot sektor, co sa v konecnom dosledku prejavi mensim plytvanim RAM a rychlejsim startom operacneho systemu (ak nemate nainstalovany Windows Vista, treba ASAP v BIOSe vypnut). Okrem toho tato zakladna doska disponuje este velkym mnozstvom roznych vychytavok a jej uzitkova hodnota je na pomery zakladnych dosiek nevidana. Do pozornosti davam aj zakladne dosky postavene na novej cipovej suprave P35, napr. Gigabyte P35 DS4, Gigabyte P35 DQ6 ci MSI P35 Platinum. Pozor si vsak treba davat na chladenie, ktorym zakladne dosky disponuju, pretoze sa lahko moze stat, ze pri pokuse o osadenie masivnejsieho chladica budete neuspesny. Na tomto mieste by som este rad spomenul zakladne dosky s podporou DDR3 pamati (zatial domenou vylucne Intelu) a odporucil nasledujuce: "Este nekupovat!" Nie ze by boli neupotrebitelne, ale DDR3 pamate su dnes prilis drahe a ich vykonostny prinos je prakticky nulovy. Ono to aj ma svoj dovod. Staci si predstavit, ze priemerne DDR2-1066 pamate maju casovanie 5-5-5-15, kym DDR3-1066 "kryvkaju" na 7-7-7-21. Prirodzene, existuju uz aj moduly s agresivnejsim casovanim, ich ceny su ale zatial az prilis astronomicke na to, aby sa tymito pamatovymi modulmi niekto zaoberal. Ostatne komponenty HardwareKomponentCena Operacna pamatOCZ Reapter HPC Edition (2GB, DDR2-800, CL4-4-4-15)4 300 Corsair TWIN2X2048-6400C4 (2GB, DDR2-800, CL4-4-4-12)3 500 Graficka kartaGigabyte Radeon HD 2900XT 512MB GDDR313 000 MSI GeForce NX8800GTS T2D 640MB GDDR312 800 Pevny disk (system)Western Digital Raptor 740ADFD 74GB 16MB5 300 Pevny disk (data)Seagate Barracuda 7200.10 ST3320620AS 500GB 16MB4 600 Opticka mechanikaLG GSA-H42N950 SkrinkaThermaltake SWING VB6000BNS2 200 ZdrojFortron Epsilon FX600-GLN 600W3 700 Klavesnica a mysPodla vlastneho vyberu4 000 ReprosustavaCreative Inspire T6100 (5.1)1 900 Monitor22", podla vlastneho vyberu12 000 Operacny systemMicrosoft Windows Vista Home Premium SK 32b3 800 Microsoft Windows Vista Home Premium SK 64b3 800 Za dostatocne mnozstvo pamate sa stale da povazovat kapacita 2 GB, i ked highend system by boli schopne uzivit aj 4 GB. Treba vsak brat na vedomie, ze na 32b operacnom systeme si plne 4 GB pamate nikdy neuzijete, pretoze ista cast jej kapacity je vyhradena pre potreby OS. Podla konfiguracie pocitaca sa potom realne vyuzitelna kapacita pamate pohybuje na urovni 3,2 az 3,5 GB. Kto teda chce gigabytov viac, musi prevadzkovat 64b operacny system. V tabulke najdete dva dual-channel kity, jeden od OCZ, druhy od spolocnosti Corsair. OCZ kit je zamerany specialne na overclockerov (je vybaveny heat-pipe trubicou a masivnym rozptylovacom tepla), Corsair kit patri zase medzi vyssiu triedu modulov. Samozrejme, kto nechce mat cokolvek spolocne s taktovanim, uspokoji sa aj s menej kvalitnymi, resp. lacnejsimi modulmi. Highend sektor sa nam rozrastol o dalsieho bojovnika, konkretne o ATI Radeon HD 2900XT. Spociatku to s nim nevyzeralo dobre, pretoze ho vyznamne porazali aj karty triedy GeForce 8800GTS 320, so stale novsimi verziami ovladacov sa ale postupne vysvyhol az nad GeForce 8800GTS 640 a niekedy sa dotahuje aj na GeForce8800GTX. Otazne je, ci este vykon bude stupat dalej a ak ano, ako vysoko. I ked vykon je viac ako dobry, starosti mi robia spotreba a hlucnost. Kym spotreba Radeonu v pokoji sa rovna spotrebe GeForce 8800GTS/GTX, po vytazeni ich prekonava o 70, resp. o 50 W. S hlucnostou je to podobna "bieda". Vo vzdialenosti 3/4 metra od GeForce sa vydavany hluk pohybuje priblizne na urovni 43 dB, zato Radeon kvili na vyse 55 dB, co predstavuje vyse dvojnasobnu hlucnost (logaritmicka velicina, kazdych 10 dB navyse preto znamena v skutocnosti dvojnasobny narast)! Aby ste si vedeli urobit lepsi obraz, tak 55 dB je uroven hluku, aky je vyprodukovany pocas bezneho dialogu. Cenovo je Radeon postaveny na rovnaku uroven ako GeForce 8800GTS 640, nech teda vyhraju vase preferencie. Obe karty su schopne rozbehat dnesne hry na plnych detailoch v plnom HD rozliseni 1680x1050, ktore zodpoveda LCD monitoru s uhloprieckou 24". Investovat do GeForce 8800GTX sa mi napriek jej nespornym kvalitam nedza najrozumnejsie, pretoze sa jej cena stale pohybuje nad hladinou 18 000 korun. Naco bezhlavo zvysovat kapacitu diskoveho priestoru, ked su aj tie najvykonnejsie pevne disky v pocitacoch ti najvacsi slimaci? Rychlost pevnych diskov sa prejavi vzdy - pri nacitavani noveho levelu v hre i kopirovani suborov. Vedel by som o dvoch rieseniach, ktore mozu vyrazne zvysit pozitok z prace s PC. Prvym je vytvorenie diskoveho pola. Existuje niekolko roznych sposobov ako diskove pole zapojit. Najznamejsimi su RAID 0, 1, 5 a JBOD. Kym JBOD je vlastne len spojenie viacerych fyzickych pevnych diskov do jedneho virtualneho bez akychkolvek zmien tykajucich sa rychlosti prace s datami, nenachadza caste vyuzitie. Na RAID 0 a RAID 1 je potreby parny pocet pevnych diskov, pretoze funguju na principe striedaveho zapisu, resp. na principe zrkadlenia ukladanych dat. RAID 0 sa pouziva vsade tam, kde je potrebna maximalna rychlost diskov bez ohladu na bezpecnost ulozenach dat. Na disky sa zapisuje striedavo - raz na jeden, raz na druhy disk, vdaka comu sa dosahuje takmer dvojnasobna rychlost zapisu. Nevyhodou je, ze ak zlyha jeden disk, pridete o vsetky data. RAID 1 sa naopak pouziva tam, kde je bezpecnost dat dolezitejsia ako rychlost, i ked rychlost citania je trosku vyssia v porovnani s jednym diskom, pretoze sa moze citat z dvoch sucastne. Rychlost zapisu je omnoho nizsia - cokolvek sa uklada, uklada sa dva krat. Ak ale pridete o jeden disk, mozete byt bez obav, vsetko je zalohovane na druhom. Znamena to vsak aj znizenie vyuzitelnej celkovej kapacity diskov na polovicu. Na vytvorenie RAID5 su potrebne aspon 3 pevne disky a oproti RAID0 prinasa zvysenie rychlosti citania a bezpecnosti dat. Celkova kapacita pola RAID5 je suctom kapacit vsetkych diskov minus kapacita jedneho z nich (ak maju vsetky disky v poli rovnaku kapacitu). Druhym, menej komplikovanym riesenim, je pouzitie jedneho superrychleho systemoveho a jedeneho velkeho datoveho disku. Touto cestou som sa aj vydal. Ako systemovy disk som zvolil Western Digital Raptor, ktoreho platne sa otacaju 10 000 krat za sekundu a 74 GB kapacity je dostatocnych na ulozenie vsetkych aplikacii, ktore inteligentny clovek potrebuje. Na udrziavania dat urcite postaci nas stary znamy Seagate Barracuda 7200.10, tentoraz s kapacitou rovnych 500 GB. Kvalitny zdroj by mal byt zakladom kazdej, nielen vykonnej pocitacovej zostavy. S rastucim vykonom (ne)umerne rastie aj spotreba komponentov a preto im treba zaistit dostatocne kvalitne napajanie po celu dobu cinnosti. Nielen mimoriadne nenasytne graficke karty, ktore su schopne bez najmensich problemov "stiahnut" 250 W su jednoznacnym argumentom. Vykonny procesor a vykonne pevne disky si takisto vezmu svoje. Kym v strednej triede sme si vystacili s kvalitnym 400 W-ovym zdrojom, pritomnost takehoto zdroja v skrini osadenej "nadupanymi" komponentami by bola drazdenim certa. Skromnost sa tu nevyplaca, kvalitny zdroj s vykonom aspon 500 W preto chapte ako nutnost. Tieto zdroje su pravdaze drahsie, je to ale dan, ktoru musite zaplatit za vykon, ktory dostanete. Ak by sa niekto rozhodol pre osadenie PC dvojicou GeForce 8800 alebo Radeon HD 2900, co je nielen na nase konciny absolutnou raritou, istotu mu zaruci jedine zdroj s vykonom 700 a viac wattov. Netreba zabudat ani na dostatocne priestornu a prevzdusnenu skrinku. Ak vam staci jedna graficka karta, neprehlupite napr. s Thermaltake SWING. Vyraba sa v dvoch farebnach vyhotoveniach (cierna, biela) a takisto aj s priehladnou a nepriehladnou bocnicou (VB6000BWS, resp. VB6000BNS). Dodava sa zial len so zadnym 12cm ventilatorom. Osoby pozadujuce duo grafickych kariet by radsej ale mali rozmyslat nad skrinkami s este vacsimi rozmermi (ale aj s dvojnasobnou cenou). 19" a ani 20" monitory sa k vykonnym high-endovym kartam privelmi nehodia. Jednym z vhodnych rieseni su sirokouhle monitory s uhloprieckou aspon 22", pre ktore je typicke rozlisenie 1680x1050 a vyssie (pre 24" modely 1920x1200). Monitory tychto rozmerov su velmi komfortne nielen pri hrani hier, ale najma pri pozerani filmov. Priemerne modely, napr. Samsung SyncMaster 225BW, nie su vzhladom na svoje rozmery a kvality vobec predrazene. Konkretne tento Samsung stoji trochu viac ako 10 000 korun, o nieco lepsie kusky stoja do 12 000 (Samsung SyncMaster 226BW). Kto by si chcel zadovazit este vacsi, napr. 24" monitor, bude musiet siahnut hlbsie do vrecka, pretoze tieto sa s cenami trochu odtrhli a su zhruba tak drahe ako GeForce 8800GTX…

Počítačová zostava - highend, september 2007 Návrat

Počítačová zostava - highend, september 2007

Speak introduction
Speak full