Medzi nami je stále mnoho ľudí, ktorí si myslia, že frekvencia procesora je tým najhlavnejším výkonnodarným faktorom. V samotnom článku sa dočítate, že to tak vlastne ani nie je a že treba rozlišovať 3000+ od 3000 MHz.
Vaše reakcie na články o prehľade slovenského hardvérového trhu ma len utvrdzujú, že mnohí z vás ešte stále zastávajú názor, že model numbering procesorov Athlon, resp. Sempron udáva ich pracovnú frekvenciu. Predmetom tohto článku preto bude vám celú situáciu ozrejmiť.
Mnoho rokov bol názov procesorov sprevádzaný číslom udávajúcim ich reálnu pracovnú
frekvenciu. Prvá zmena nastala ešte v období prvých Pentií, v časoch, keď v našich
počítačoch "tepaly" procesory na frekcii asi 60 až 80 MHz.
Bola to spoločnosť AMD, ktorá predstavila procesory K5, ktoré neboli označované
frekvenciou, ale tzv. PR. Toto číslo udávalo,
na akej frekvencii by muselo pracovať Pentium, aby dosahovalo obdobný výkon. AMD
bolo zanedlho nasledované aj spoločnosťou Cyrix a zdá sa mi, že aj niektorými
ďalšími producentami procesorov, ktoré sa ale na trhu nepresadili z niekoľkých,
pre nás nedôležitých dôvodov.
AMD časom od tohto označenia ustúpilo, aby sa k nemu v roku 2001 mohlo opäť vrátiť, pretože Intel na trh uviedol procesor Pentium 4 pracujúci na frekvencii omnoho vyššej ako konkurencia. Našťastie pre AMD a naneštastie pre nás ale Pentiá 4 zďaleka nepodávalí výkon, aký sa od nich očakával a tak sa AMD uchýlilo k dvojnásobne múdremu kroku. Na trh poslalo mierne vylepšený procesor Athlon s názvom Athlon XP a navyše vo veľmi vhodnej dobe. Microsoft toťiž na trh uvádzal svoj nový operačný systém. Áno, bol ním Windows XP (eXPerience) a uvedenie Athlonu XP (eXtra Power) priam zaváňalo marketingom.
Pozor! Veľa ľudí si myslí, že model numbering udáva na akej frekvencii by musel pracovať predchodca Athlonov XP, teda Thunderbird, aby dosiahol podobný výkon. Nie je to tak. Vyššie uvedené tvrdenie je síce správne, ale len ak namiesto Athlonov Thunderbird budeme uvažovať Pentiá 4.
Značenie model numberingom má niekoľko výhod. Prvou je, že bežný kupujúci prepadá dojmu, že kupuje procesor na frekvencii, ktorú si myslí, že model numbering udáva. Potom ho po štarte počítača môže vyplašiť správa, že jeho procesor namiesto toho aby bežal na 3000 MHz (3000+), pracuje na frekvencii 1,8 GHz.
Druhou výhodou je, že výrobca môže číslo upraviť bez toho, aby zmenil frekvenciu procesora. Stačí keď zvýši veľkosť pamäte cache a model numbering rázom stúpne. Tým pádom vznikajú neustále väčšie a väčšie odchýlky od reálnej situácie, ale spoločnosť vyrábajúca procesory sa môže radovať nad zvyšujúcim sa bankovým kontom.
Ako ale ďalej v článku uvidíte, aby model numbering nadobudol opodstatnenie, musí to byť to správne číslo. Darmo toťiž konfrontujete Athlon 64 3200+ s Pentiom 4 640, keď vám číslo 640 nič nehovorí. Toto je nová a celkom úspešná zbraň Intelu na zničenie inak dobrej myšlienky spoločnosti AMD. Škoda len, že prišla tak neskoro.
AMD nám pre desktopy ponúka niekoľko typov procesorov. Sú nimi Sempron 64, Athlon 64 (FX/X2) a Opteron. Každý z týchto procesorov disponuje svojím vlastným model numberingom.
Model numbering procesorov Sempron je číselné označenie frekvencie, na akej by
musel bežať procesor Celeron D, aby dosahoval podobný výkon.
U procesorov Athlon 64 udáva frekvenciu, na akej je Pentium 4 podobne výkonné
ako daný Athlon 64. U dvojjadrových procesorov Athlon 64 X2 platí to isté, ale
model numbering je namierený proti dvojjadrovým Pentiám D.
Medzi model numberingami spoločnosti AMD je teda rozdiel v tom, že neudávajú ten
istý výkonnostný index. Preto Sempron 3000+ je menej výkonný ako Athlon 64 3000+!
Výkon procesorov Athlon 64 FX sa označuje dvojciferným číslom, ktoré v dobe písania tohto článku malo maximálnu hodnotu 60. Podobne značené sú aj procesory Opteron. Jediným rozdielom je prítomnosť číslice 1 na mieste tisícok a o niečo nižšie udávaný výkonnostný index.
Spoločnosť Intel prešla na model numbering len nedávno (pár mesiacov dozadu).
Označovanie desktopových procesorov je u Intelu teraz riešené formou trojciferného
čísla. Dá sa povedať, že prvá číslica udáva, pre aký segment trhu je procesor určený.
Ak je prvou číslicou 3, ide o procesory Celeron D a teda low-endový trh. Ak je prvou
číslicou 5 alebo 6, ide o procesory Pentium 4. Pre Pentiá D je určená číslica 8
alebo 9. Číslica na mieste desiatok určuje výkonnostný index daného procesoru. Čím vyššie je toto číslo, tým lepšie.
Na mieste jednotiek môže byť číslica 0, 1 a niekedy v budúcnosti možno aj iná (to je ale veľmi nepravdepodobné). Vždy platí, že čím je toto číslo vyššie, tým je procesor lepší, ale s výkonom nemá táto číslica nič spoločné. Intel ju dvíha vždy, keď vykoná nejakú výraznejšiu zmenu v jadre procesora, napr. ho doplní o nejakú novú technológiu. Preto procesor Pentium 4 641 nie je výkonnejší ako model 640, ale je "lepší".
U Pentií 4 série 5xx sa vyskytujú také, ktorých model numbering je doplnený písmenom "J", ktoré je ďalším bonusom k "dokonalosti" procesora. Procesory zo série 5xx sú ale "horšie" ako procesory zo série 6xx. Výkon majú prakticky identický, ale šestková rada je vyrábaná modernejším výrobným procesom a teda menej hreje.
I keď v rôznych značeniach dnešných desktopových procesorov Intelu a AMD môžete mať zmätok, značenie naozaj nie je také zložité ako sa môže na prvý pohľad zdať. Stačí trochu praxe a s tou to už pôjde ako po masle.
Ak je vám niečo v oblasti hardvéru nejasné alebo by ste sa o ničom chceli dozvieť viac, stačí len dať vedieť. Ak bude téma dostatočne pútavá, napíšem o nej článok.