V roku 1985 sa oficialne prvy krat objavil programovaci jazyk, ktory dnes hybe svetom (samotna jeho historia vsak siaha este o nieco dalej, priblizne do roku 1975, ale so sucastnym C++ sa velmi porovnat neda). C++ je vysledkom evolucneho kroku, pretoze jeho tvorca, Bjarne Stroustrup, si ako zaklad vybral programovaci jazyk C a rozsiril ho o mnohe prvky. Od oficialneho vydania si C++ naslo vela fanusikov. K dnesnemu dnu ide o viac ako 1,5 miliona vyvojarov, co znamena, ze je aj najrozsirenejsim programovacim jazykom na svete. Vdaka popularite, ktoru si C++ tak rychlo ziskalo, bol spociatku problem v jeho, po case nejednotnej, podobe. Preto vznikla myslienka na standardizaciu C++. Medzinarodna organizacie pre standardizaciu, ISO, zacala tazenie o standardizaciu jazyka C++ a po rokoch, konkretne 14. novembra 1997, bol dosiahnuty prvy velky uspech. Samozrejme, vylepsovania C++ prebiehaju este aj dnes. Po kazdej dalsej aktualizacii jazyka zostava fylozofia programovania nezmenena, zmeny podstupuje standartna kniznica, popripade datove typy… Je tazke povedat, preco sa C++ stalo tak oblubenym jazykom programatorov, pretoze rozhodne nepatri k jazykom lahsim na pochopenie. Prave naopak. C++ je naozaj komplexny nizkourovnovy programovaci jazyk obsahujuci mnoho konstrukcii, z ktorych sa vam moze po case zakrutit hlava. Prave tu sa asi bude skryvat pricina jeho oblubenosti. Vdaka tomu, ze je nizkourovnovy, daju sa v nom napisat programy, ktore by ste pouzitim ineho programovacieho jazyka napisat nemohli. Navyse je este k tomu aj dostatocne rychly a programy v nom vytvorene nezaberaju vela miesta na disku. Predpokladam, ze ludia, ktori maju zaujem o programovanie, nebudu pocitacovy laici, preto sa v seriale nebudem zaoberat uplne zakladnymi temami pocitacoveho sveta a predpokladam, ze budete mat znalosti pomerne vysoko nad urovnou lammera (tym samozrejme nechcem nikoho urazit). Samozrejme, rozne fakty sa budem snazit vysvetlovat podla moznosti co najjednoduchsie, ale tak, aby bola ich pravdiva hodnota co mozno najvyssia. Zauzivanym a myslim, ze zlym zvykom citatelov textu na internete je, ze text vlastne ani necitaju, ale ho len prebiehaju ocami. V pripade tohto serialu to praktikovat neodporucam, pretoze text nehodlam vyplnat nezmyslami. Ucelom tohto serialu bude poskytnut vam aspon zakladne informacie o tomto programovacom jazyku. V serialy sa nebudem zaoberat programovanim pre ziadny operacny system, ale pisanim programov, ktore zodpovedaju standardu ANSI ISO C++. Po jeho skonceni budete, alebo by ste sa aspon mali stat, pomerne schopnym programatorom, ktory bude mat dostatocne vela znalosti na prechod na pisanie programov pre operacne systemy Windows, Unix a pod. Na to, aby ste uspesne precitali prvu cast tohto serialu vam bude stacit len zvedavost. Na to aby ste ale presli celym serialom az do konca ale budete musiet byt vytrvali, s velkym zanietenim pre programovanie, proste vas to bude musiet bavit. Programovanie rozhodne nie je lahka zalezitost, casto krat, najma na zaciatku sa vam bude stavat, ze sa vam nieco nepodari, budete chciet nieco zlikvidovat, ale uvedomte si, ze chyba nie je v pocitaci... Najlepsou metodou, ako sa naucit programovat je skusat pisat vlastne programy. Napriek tomu, ze sa vam, popripade ludom, ktorym program ukazete bude zdat vami vytvoreny bezvyznamny, bude pre vas znamenat neocenitelnu davku skusenosti, bez ktorej by ste sa casom nemohli pohnut dalej. Vela krat sa vam stane, ze si budete mysliet, ze uz urcitej teme rozumiete, ale pride moment, ked budu vasa euforia a nadsenie hlboko zakopane pod zem. Ak taketo momenty prekonate a na programovanie sa nevykaslete, mate vyhrane. Pomerne popularnou otazkou je, ci musi byt potencialny programator nadpriemerne inteligentna osoba. Mnohy odpovedaju, ze jednoznacne ano, do istej miery s nimi suhlasim, ale... V programovani hraju velku ulohu samotne skusenosti. Ak ich nemate, na napisanie profesionalne posobiaceho programu mozete zabudnut. Ina situacia nastane pri pisani programov, ktore su matematicky narocnejsie. Tam sa uz bez „hlavicky“ nezaobidete. Programovanie je casto krat velka matematika a preto treba s „hlavickou“ a s urcitymi znalostami v tejto oblasti pocitat. Na to, aby ste si mohli vami napisane programy vyskusat, potrebujete program, ktory vam ich skompiluje a spusti. Takyto program sa nazyva kompilator. Kompilacia je proces, pri ktorom sa zdrojovy kod programu prelozi do jazyka zrozumitelneho procesoru – do binarneho kodu. Vysledkom kompilacie je spustitelny subor (napr. *.bat, *.exe). Na to, aby ste dokazali pouzivat kompilator su potrebne urcite znalosti a to nielen kompilatora. Preto vznikli programy, ktore sa nazyvaju vyvojove prostredia, resp. IDE (Integrated Developer Enviroment). Ich prioritnou ulohou je sklbit urcity kompilator s textovym editorom, cim sa samotny proces vyvoja programu nesmierne zjednodusi. Teraz sa naskyta otazka, ci je mozne ziskat nejaky kompilator alebo nejake vyvojove prostredie zadarmo. Odpoved je ano, je to mozne. Je osobne vam odporucam navstivit stranku www.bloodshed.net, na ktorej mozete najst vynikajuce volne stiahnutelne IDE Dev-C++ 5 (v dobe pisanie clanku je najnovsia verzia 4.9.9.2) so zabudovanym vybornym kompilatorom Mingw. Dev-C++ vam bude istu dobu urcite stacit, aj ja som ho istu dobu pouzival a musim povedat, ze som nenarazil na ziadne vyrazne problemy s jeho pouzivanim (kedze ide o beta verziu, urcite by sa iste nasli). Stoji za nim velka komunita a existuje pre neho mnozstvo kniznic, ktore by vam v pokrocilejsej faze vasej programatorskej kariery mohli pomoct (existuje pren dokonca ja upravene DirectX SDK verzie 9.0c, takze ani vyvoj hier nebude problem). V tejto casti serialu sme sa trochu zoznamili s historiu programovacieho jazyka C++, povedali sme si, co sa od buduceho programatora ocakava a co budete na programovanie potrebovat. V buducej casti za uz oboznamime so zakladnou kostrou programu napisanom v C++ a naprogramujeme si prvy program, ktory nebude nicim inym ako „Hello, World!“.

Programovanie v C++ - 1. diel Návrat

Programovanie v C++ - 1. diel

Speak introduction
Speak full