The article Programovanie v Delphi, uvod - 1. diel is written by NAItReIN
V prvom diele serialu o programovani v Delphi sa oboznamime s historiou tohto nastroja, co vobec Delphi je, a napiseme si svoj prvy program v tomto nastroji.
Historia Delphi V roku 1995 bola vypustena prva verzia tohto vyvojoveho nastroja firmou Borland, pomocou ktoreho mozete programovat aplikacie pod OS Windows. Prve verzie Delphi boli pre 16-bitovy OS, ale uz v roku 1996 bola vypustena verzia 2, ktora bola plne 32-bitovym prekladacom. Co je to Delphi? Delphi je IDE, vyvojarske prostredie, ktore v sebe uchovava kompilator programovacieho jazyka Turbo Pascal 8, teda tzv. Object Pascalu. Verzie IDE su rozne – zalezi na cenovej relacii, a od toho sa odvyjaju aj jeho moznosti. Viac sa mozete docitat na oficialnych strankach vyrobcu. Kazda aplikacia v Delphi je vytvarana z komponentov. Komponenty su stavebnymi prvkami aplikacie. Komponenty teda nevytvaraju len vzhlad aplikacie, ale aj jej vykonne jadro. Su reprezentovane objektami. Vsetky komponenty vytvaraju urcitu suvislost, a su zdruzene v tzv. Kniznici vizualnych komponentov (Visual Component Library – VCL). Viac o tejto kniznici sa docitate v napovede k Vasmu Delphi. K manipulacii s komponentami nam sluzi nastroj, ktory sa vola Object Inspector. Pomocou tohto nastroja mozete manipulovat s komponentami, a nastavovat ich vlastnosti, ako sami potrebujete. Dalsou dolezitou vlastnostou v Delphi su udalosti, z coho vychadza veta, ze programovanie v Delphi je udalostami riadene. Vlastny vykonny kod pisete do procedur a funkcii, ktore osetruju jednotlive udalosti. Tymto proceduram a funkciam sa hovori event handlers – napr., napiste proceduru, ktora pri kliknuti na tlacidlo Koniec ukonci aplikaciu. Samozrejme, ze mozete pisat aj vlastne procedury a funkcie, ktore vsak nesuvisia s osetrenim ziadnej udalosti. Na tomto obrazku vidime, ako Delphi vyzera: Vidime hlavne menu, pomocou ktoreho ovladame Delphi. Pod tymto menu sa nachadza Paleta komponentov, v ktorej su triedene jednotlive komponenty podla pouzitia. Viac sa budeme komponentom venovat v buducom diele nasho serialu. Nalavo vidime okno s nazvom Object Inscpector, ktore sme uz popisovali vyssie. Dalej vidime okno s nazvom Form1. Toto okno sa nazyva formular, a je vysledkom nasej aplikacie. Prave na tento formular umiestnujeme komponenty. Po stlaceni klavesy F12 sa prepneme do Code Editoru, v ktorom piseme vykonny kod nasej aplikacie. Myslim, ze uz bolo dost teorie, pretoze pocas nasho serialu sa postupne budeme oboznamovat s jednotlivymi polozkami Delphi, kde si podrobne vysvetlime, co ktora robi. Nas prvy program v Delphi Spustite Delphi, a zvolte moznost File->New application. Hned na zaciatok by som Vas chcel upozornit na urcite konvencie pisania kodu. Kazdy komponent ma svoju vlastnost Name, do ktoreho pisete nazov komponentu, ktory plati pre Delphi. Cize, ak mam napr. komponent Button, napisem si btnKoniec, ak mam komponent MainMenu, napisem si mnHlavne, a pod. Myslim, ze je to dostatocne jasne, a nemusim pisat preco by sme si v tom mali zaviest system. Kliknite na formular, a v Object Inspectore si najdite kolonku Caption. Do tohto pola napiste nazov Vaseho formulara, napr. Ahoj Delphi! Vidime, ze sa nazov formulara zmenil na nazov, aky sme si napisali sami. Teraz na formular vlozte komponent Label (napis). Nachadza sa v zlozke Standart Palety komponent. Do vlastnosti Caption napiste text: Toto je moj prvy program v Delphi. Teraz napiste do pola Name komponentu Label lblNapis. Naposledy vlozte na formular komponent Button. Napiste titulok: "Ukoncit program". Do vlastnosti Name napiste btnKoniec. Ako ste si iste vsimli, ked ste na formular vlozili jednotlive komponenty, mohli ste si lubovolne zvolit ich velkost, sirku, umiestenie, a pod. Dalsie vlastnosti komponent mozete menit, nastavovat, v Object Inspectore v zalozke Properties. Vyberte si teraz tlacitko, ktore sme si vlozili na formular. V Object Inspectore kliknite na zalozku Events. Mali by ste vidiet udalosti komeponentu. O udalostiach sme uz hovorili vyssie, ale v buducom diele o komponentoch si jednotlive udalosti popiseme. Kliknite na prazdne policko vedla udalosti s nazvom OnClick, a Delphi automaticky vygeneruje proceduru pre tuto udalost, do ktorej vlozime svoj vlastny kod: procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject); begin Application.Terminate; end; end. Teraz, ked uz mame vsetko hotove, zvolte moznost Run->Run alebo tiez stlacenim klavesy F9. Vidime to, co sme si vytvorili. V tomto serialy si vyhradime specialny clanok pre koncept Object Pascalu, v ktorom si popisme, co je to procedura, funkcia, a pod. Zatial nam toto bude stacit. Na dnes je to vsetko. Ako sa Vam teda paci Delphi? Urcite je to lahsie, ako programovat v C++ s Win32 API. V buducom diele si povieme o komponentoch, ake druhy komponentov pozname, a oboznamime sa s najdolezitejsimi udalostami komponentov. Velmi rad uvitam kritiku, namety, komentare, a ine Vase postrehy v diskusii pod tymto clankom. Pre dnesok Vam dakujem za pozornost, a tesim sa na Vas nabuduce.
Programovanie v Delphi, úvod - 1. diel Návrat

Programovanie v Delphi, úvod - 1. diel