The article Toshiba Satellite P300-133 is written by Richard Biely
Satellite P300-133 je jednym z predstavitelov najnovsieho modeloveho radu notebookov Toshiba, ktore vyuzivaju sluzby procesorov Core 2 Duo postavenych uz na novom jadre serie Penryn. K tomu dalej pripaja 17-palcovy sirokouhly displej spolocne s klavesnicu s numerickou castou, slusne vykonnu diskretnu graficku kartu a zaujimavy dizajn.
[pagebreak=Par slov na uvod, specifikacia] Par slov na uvod, specifikacia Spolocnost Toshiba netreba privelmi predstavovat. Ide o meno dobre zname nielen u nas, ale aj v zahranici. Reputaciu si vybudovala najma produkciou kvalitnych notebookov zameranych pre siroke spektrum zakaznikov. Cele jej notebookove portfolio je rozdelene do piatich zakladnych kategorii. Seria Tecra smeruje do oblasti profesionalneho nasadenia, snazi sa teda uspokojit poziadavky IT pracovnikov a ludi vyzadujucich vybornu spolahlivost a kvalitu spracovania. Dalsia kategoria, Portege, zahrna notebooky kombinujuce vlastnosti prenosnych pocitacov a Tablet PC. Clenovia tejto skupiny teda disponuju minimalnymi rozmermi a maximalnou mobilitu tak dolezitou pre business triedu. Vdaka svojej vybave smeruju maximalne multimedialne notebooky Qosimo do ruk len tych najnarocnejsich. Do „konzumnejsieho“ spotrebitelskeho sveta potom smeruju modelove rady Satellite a Satellite Pro. Vdaka svojim vlastnostiam sa hodia pre nasadenie do kancelarii i do domacnosti ako male multimedialne centrum. Kedze sa jednotlive modely tychto serii nie vzdy nespoliehaju len na integrovane graficke karty, mozu dobre posluzit na hranie (aj novych) hier. Notebook Toshiba, s ktorym sa zoznamime v tejto recenzii patri prave do spominanej spotrebnej kategorie Satellite a je priamym nasledovnikom modelovej rady P200. Ide teda o dobre vybaveny stroj, schopny uspokojit poziadavky zakaznikov, ktori si potrpia na multimedialnych vlastnostiach. Testovany model je vybaveny vykonnym procesorom Intel Core 2 Duo T8300 s frekvenciou 2,4 GHz (800 MHz FSB, 3 MB L2 cache), 3 GB RAM, 320 GB-ovym pevnym diskom a modernou grafickou kartou ATi Radeon HD 3650 s 512 MB vlastnej pamate. 17-palcovy displej disponuje rozlisenim 1440x900 WXGA+ (vyhodam a nevyhodam tejto volby sa budem venovat dalej v recenzii). Samozrejmostou je integrovana webkamera s dnes najbeznejsim rozlisenim 1,3 megapixelu s podporou rozoznavania tvare. Oproti predchodcovi je vidno zlepsenie predovsetkym v procesore, vacsej operacnej pamati a vykonnejsej grafickej karte. Hmotnost nie je vobec velka, napriek tomu notebook jeho 3,35 kg predurcuje skor k pouzitiu na stole ako na caste prenasanie. To sa ale samozrejme dalo od notebooku s takto velkou uhloprieckou ocakavat. [pagebreak=Konfiguracia] Konfiguracia Satellite P300-133 je jednym z mnohych zastupcov mobilnej platformy Centrino Duo. Konkretne tento model je zalozeny na jej najnovsej, uz stvrtej, generacii s nazvom Santa Rosa (predtym Carmel, Sonoma, Napa). Ide o zjednotenie dvojjadroveho procesora Intel Core 2 (Merom, Penryn), jednej z derivacii cipovej supravy Mobile Intel 965 Express (PM965/GM965/GL960) a bezdrotoveho sietoveho adaptera s podporou standardu pre bezdrotovy prenos IEEE 802.11n (maximalna prenosova rychlost 300 Mb/s). Pripominam, ze ide uz o oficialne ratifikovanu verziu tohto standardu. V nedavnej minulosti (a pravdepodobne este aj dnes) sa totiz dalo narazit na zariadenia, ktore podporovali len jej neoficialnu verziu z roku 2007 a preto nemusia so sucasnymi zariadeniami vybavenymi tymto standardom korektne spolupracovat. Procesor patri medzi najnovsich zastupcov rodiny Core 2 Duo. Zalozeny je na 45nm jadre Penryn. Oproti predchadzajucej polgeneracii si tieto procesory polepsili predovsetkym v oblasti spotreby, okrem toho ale aj rozsirili instrukcnu supravu o SSE4.1 instrukcie, ktore najdu uplatnenie predovsetkym pri kodovani videa (napr. DivX z nej dokaze pocnuc verziou 6.6 velmi dobre tazit). Hardwarovym vybavenim sa sice notebooku radi k platforme Santa Rosa, stale ale disponuje sietovym adapterom Intel 3945ABG, teda o generaciu mladsim. Ten vyhovuje standardom IEEE 802.11a/b/g. V ziadnom pripade vsak nejde o vystrelok Toshiby ci nejaky ojedinely jav. Mnozstvo vyrobcov jednoducho asi stale radsej stavi na starsiu, ale zato osvedcenu technologiu. O spracovanie zvuku sa stara zvukovy adapter Conexant Cx20561, ktory je v skutocnosti, zda sa, len preoblecenou integrovanou Santa Rosa zvukovou kartou. Do Satellite P300 bol nainstalovany pevny disk Toshiba MK3252GSX. Ide o relativne novy model, ktory sa produkuje od novembra 2007. Jeho 320 GB je rozdelenych medzi iba dve platne pohybujuce sa rychlostou 5400 ot./min. Kapacita vyrovnavajucej pamate je 8 MB. Pevny disk velmi je nizky – v najvyssom bode dosahuje len 9,5 mm. K dispozicii je aj neosadena sachta na rozsirenie o dalsi disk. Za opticku mechaniku bol zvoleny Pioneer DVD-RW DVRKD08A. Ide o standardnu mechaniku s podporou vsetkych dnesnych CD a DVD formatov. Nevyuzitie BR mechaniky by som dnes este nebral ako nevyhodu. Napriek tomu by ako investicia do buducnosti urcite prisla vhod. Porty Pri pohlade na pravy bok notebooku sa nam naskytne pohlad na (zlava) VGA (D-Sub 15), vystup S-Video, HDMI, RJ45 (LAN), 2x USB 2.0 a Firewire. Hned nad USB a Firewire konektormi je zaslepka skryvajuca ExpressCard/54 slot. Medzi konektory VGA a S-Video je umiestnena vetracia sachta. Lavy bok odhaluje (zlava) dalsie dva USB 2.0 porty, konektor pre modem, opticku mechaniku, konektor pre napajaci adapter a bezpecnostnu zamku Kensington Security Slot. Na prednej strane notebooku sa nachadza prepinac Wi-Fi, citacka pamatovych kariet (podporovane su xD, MS, SD/MMC), dvojica audio jackov a regulator hlasitosti ozvucenia. Nakolko je displej vyrieseny ako je, zadna strana ja o konektory ochudobnena uplne. Displej Displej je vybaveny technologiou, ktoru Toshiba nazyva TruBrite. Nejde o nic ine ako antireflexny filter, ktorym je obrazova plocha potiahnuta. Miesto toho, aby svetlo z okolia odrazala, pohlcuje ho a pozorovatelovi sa nasledovne do oko dostava maximum svetla z displeja a minimum z okolia. Ide o zabehnuty koncept, ktory pouzivaju aj ostatny vyrobcovia, len pod inym nazvom (napr. u HP je to BrighView). Vedlajsim produktom je zial efekt, ktory zabranuje pouzitiu notebooku v exterieroch na priamom svetle - v obraze sa vyrazne odraza okolie. Vdaka TruBrite je obraz jasny a kontrastny. Podanie farieb je vsak trosku skreslene. Nie je zle, ale je citit, ze by sa dalo zlepsit. Cervena nie je dostatocne syta, rovnako tak zelena. Prechody odtienov sivej sa podarilo zvladnut viac menej bez problemov. Pozorovacie uhly su v horizontalnom smere velmi dobre, pri pohlade z privelkych uhlov je ale pozorovatelny ubytok kontrastu smerom ku krajom obrazovky. Vo vertikalnom smere prechadzaju pri vacsich uhloch svetle farby do negativu, ale uz aj pri mensich posobi obraz silno presvietene. [pagebreak=Dizajn, konstukcia, ergononia] Dizajn, konstrukcia, ergonomia Toshiba sa u novej modelovej rady Satellite jednoznacne snazila vsadit na oci zakaznika. Dizajnovo P300 stale vychadza zo svojho priameho predchodcu, kompletne bola ale zmenena povrchova uprava, farebne stvarnenie a celkovo vyzera stylovejsie. Hned na prvy pohlad vam tak padnu do oka jej leskle cierne plasty, ktore pokryvaju prakticky cele telo notebooku s vynimkou prednej strany displeja. Ta je pokryta jednoduchym sivym plastom, po bokoch ktoreho sa nachadza niekolko malych gumenych noziciek zabranujucich dotyku displeja s klavesnicou a priliehajucimi plastmi. Okolie klavesnice je zdobene striebornym pruhovanym tiahnucim sa az po spodnu cast touchpadu. Leskle plasty vyzeraju pekne, no ich nevyhodou je, ze sa na notebook neustale chytaju odtlacky prstov a prach. Akakolvek udrzba povrchu preto zostava cisto v rovine dobreho pocitu. Displejova cast je so zakladnou spojena prostrednictvom jedneho velkeho klbu tiahnuceho sa takmer celou sirkou notebooku, mal by teda nieco vydrzat. Kvoli velkosti klbu je manipulacia s displejom o nieco narocnejsia a sprevadzana vrzganim, v praxi vsak nejde o ziadny vyznamny problem. Tela sa nedotyka zhora, ako to byva zvykom, ale zvnutra. Displej na vas preto po vyklopeni efektne vykuka akoby spoza notebooku. Pekne na pohlad, z praktickeho hladiska ale moze prekazat, ze ho nevyklopite o viac ako cca. 140°. Na tento problem narazite najcastejsie, ked budete mat notebook polozeny na nohach. Niekto by mohol namietat, ze notebooky so 17-palcovou a vacsou uhloprieckou displeja nie su urcene na nasadenie „v terene“, niekedy okolnosti ale nepustia, a preto toto tvrdenie ako vyhovorka neobstoji u kazdeho. Pre sposob, akym sa displej vyklapa logicky nenajdeme na zadnej strane notebooku ziadne konektory. Priestor nad klavesnicou je vyuzity ako male multimedialne centrum. V jeho centre sa nachadzaju indikacne diody/tlacidla v jednom, sluziace na obsluhu zvuku (mute, pauza, stop, posuvanie v playliste) a hlavny vypinac. Tieto vymozenosti tu nie su len na okrasu. Po krajoch tejto casti zakladne totiz „troni“ dvojica reproduktorov Harman/Kardon, ktore sa snazia o vytvorenie podla moznosti co najprijemnejsieho hudobneho zazitku. Pred ocami nie su skryte, ale vykukaju spopod priehladnej plastovej mriezky. Nech uz je nimi produkovany zvuk akykolvek, rozhodne sa vymyka notebookovemu priemeru a celkovo vzate, hraju velmi dobre. Vyzdvihnut musim predovsetkym hlasitost, s akou sa dokazu rozozniet. Keby sa k reproduktorom pridal subwoofer, ktory by zvuku dodal hlbku, bol by zazitok (na notebookove) pomery takmer dokonaly. Ak potrebujete casto pisat cislice, alebo len casto pisat, bude sa vam ponukana klavesnica pacit. Je nielen plneho formatu, t. z. vratane numerickej casti, ale aj rozmiestnenim klaves verne kopiruje svojich desktopovych kolegov. Ocenujem predovsetkym dvojriadkovy Enter a klavesu FN umiestnenu napravo od laveho Ctrl (niektory vyrobcovia ju zvyknu vlozit celkom dolava a osoby, ktore prisli od standardnej PC klavesnice si na nu potom musia zvykat). Caps Lock je typicky pre Toshibu vybaveny aj diodou signalizujucou stav tejto klavesy. Numericka cast je v poriadku, jej prevedenie je na notebooky standardne. Zial, prave s numerickou castou sa pri pisani vyskytol pomerne zavazny problem. Stlacenie istej dvojice cislic za sebou s frekvenciou uderov rovnou beznemu pisaniu vzdy vyusti do vypisania jedneho znaku navyse. Napr., ak stlacite po sebe 1 a 4, vypise sa „146“. Ak stlacite 8 a 5, vypise sa „8,5“ a takto by som mohol pokracovat este dlho. Ak klavesom nechate na oddychnutie aspon pol sekundy, pozorovany jav nenastane. V nadeji, ze ide len o akusi softwarovu pricinu som nabootoval linuxovu live distribuciu Ubuntu, no problem sa opakoval. Mozno islo len o chybu testovaneho kusu a dany jav by sa dal dodatocne odstranit. Nad numerickymi klavesmi sa nachadza klasicke zoskupenie Ins, Del, Home, End, pricom nechyba ani PgUp a PgDn. Touchpad je dostatocne velky, so zaujimavou povrchovou upravou. Do tela notebooku nie je vobec zapusteny a akoby len prekryval strieborne linie, ktorymi je notebook pomalovany. Cela jeho vrchna linia je podsvietena, co pride najma v tme vhod. Ci uz ide o navigaciu kurzoru alebo scrollovanie, touchpad reaguje citlivo a nie je oneskoreny. Pod touchpadom je vyhlbena priehlbina, v ktorej su ulozene dve strieborne tlacidla. Verim, ze su nastriekane dostatocne kvalitne, inak by po urcitej dobe pouzivania mohli zacat pustat farbu. Oblast od zaciatku priehlbiny az dolu po samotnu hranu pristroja je uz cisto cierna, bez akychkolvek ozdobnych prvkov. Len v lavom dolnom rohu ziari podsvieteny napis Satellite. Na spodnej hrane zakladne v strede najdeme indikacne diody pre pripojene napajanie zo siete, zapnutie stroja, stav baterie a pevny disk. „Stavova“ dioda svieti za normalnych okolnosti nabielo, ako nahle sa ale bateria dostatocne priblizi vybitiu, rozsvieti sa docervena. Spodok notebooku je plochy, nenajdeme tu ziadny zbytocny relief. Ak by ste sa potrebovali dostat dnu, nie je problem odskrutkovat zopar skrutiek (pevne disky), popripade posunut malu poistku (priestor baterie). [pagebreak=Testy vykonu, vydrz] Testy vykonu, vydrz V predchadzajucich kapitolach sme si Satellite predstavili po stranke konfiguracie a dizajnu. Teraz je rad na vykone. Ako uz bolo napisane, za svoje hardwarove vybavenie sa testovany notebook hanbit nemusi a nejaku tu dobu bude odolavat aj potrebam tych narocnejsich. Kedze ma vstavanu graficku kartu Radeon HD3650, viac som sa sustredil aj na testovanie v hrach. Vsetky testy boli spustene tri krat (ak nebude uvedene inak) a uvedene cisla su aritmetickym priemerom nameranych hodnot. O vykone uz co-to naznacuje Windows Experience Index. Hodnota 5,1 je velmi pekny vysledok. Vykon procesora Na otestovanie vykonu procesora dobre posluzia jedine nastroje, ktore meraju jeho vykon v praxi. Rozhodol som sa preto nepouzit benchmark Sandra od SiSoftware, ktoreho vystupom su cisla predstavujuce len cisto teoreticky vykon a mozu cosi naznacovat, ale ako sa uz neraz ukazalo, od realneho vykonu mozu mat pomerne daleko. Na zozname sa teda ocitli PCMark05, ktory dokazu procesor otestovat v kancelarskych aplikaciach, pri manipulacii s obrazkami, v jedno- i viacvlaknovom prostredi a pod. Dalej bol pouzity test Cinebench R10, ktory vyborne odzrkadluje vykon procesora pri pocitani narocnej grafiky. Okrem toho bolo v teste pouzite aj procesorove skore z testu 3DMark06, v ktorom sa odraza vykon procesora pri pocitani umelej inteligencie a narocnej fyziky. Vykon pevneho disku Vykon pevneho disku ako najpomalsej sucasti pocitaca je velmi dolezity. Toto tvrdenie plati o to viac, ked sa prenesieme do notebookoveho sveta, kde je bezne, ze sa platne pevnych diskov otacaju podstatne pomalsie ako u ich kolegov z desktopov. Pouzite boli benchmarky PCMark 05, PCMark Vantage a HDTune. Samotny vykon disku je velmi dobry, jedine pristupova doba je trosku slabsia ako by som si predstavoval. Vykon grafickej karty Vdaka pritomnosti grafickej karty ATi Radeon HD3650 nie je nerealne si na Toshibe zahrat akukolvek dnesnu hru. Clovek sa ani nemusi az tak obmedzovat s urovnou detailov a hru si bez vacsich tazkosti zahra aj v nativnom rozliseni 1440x900. Testovalo sa ako v syntetickych, tak aj realnych podmienkach. Zastupcom prvych menovanych je 3DMark 06. Notebook som chcel preskusat aj v novom 3DMark Vantage, z neznamych dovodov sa mi zial ale nepodarilo ziadny test spustit. Co sa hernych testov tyka, pouzite boli F.E.A.R., Test Drive Unlimited, TESIV: Oblivion, Gothic III a Crysis demo. Ak hra nedisponovala zabudovanym testom vykonu, meral som pomocou programu Fraps. Vzdy islo o taky isty jednu minutu dlhy usek. Meranie sa zopakovalo tri krat a snimky za sekundu sa spriemerovali. 3DMarky su uz roky symbolom, ktory vo velkej miere ovplyvnuje verejnu mienku a potencialnych zakaznikov pri vybere grafickej karty. Preco tomu tak je teraz nie je dolezite. Dolezite je pre nas cislo, ktore tento test vyprodukuje. Meranie som len pre zaujimavost urobil s predinstalovanymi ovladacmi Catalyst 8.4, ako aj a s v dobe pisania clanku najnovsimi Catalyst 8.6. Rozdiel bol prakticky nemeratelny. F.E.A.R. je uz postarsou hrou, stale vsak dokaze dobre preverit schopnosti grafickej karty. Testovalo sa so strednymi a vysokymi detailmi nastavenymi priamo v hre. Hra nedovolovala nastavit rozlisenie vyssie ako 1152x864, takze sa testovalo len v 1024x768 a v nom. Na meranie bolo pouzity vstavany benchmark. Dalsim zo zastupcov FPS akcii je asi najnarocnejsia hra sucasnosti a preto niet divu, ze Toshiba sa pri jej behu riadne zapotila. Podobne ako u F.E.A.R., aj tu sa testovalo pomocou vstaveneho benchmarku. Frameraty su nizke, ukazuje sa vsak, ze pri nastaveni strednych detailov a rozlisenia 800x600 je hra uplne hratelna (s prizmurenim oboch oci to ide aj v 1280x800, nie je to ale celkom ono). Test Drive Unlimited je zastupcom modernych automobilovych hier. Disponuje otvorenym svetom, kde sa mozete prehanat v meste i mimo neho. Testovalo sa v najtazsich podmienkach, pocas preteku v meste (o polovicu narocnejsie na vypoctovy vykon ako krajina bez mesta). Rozdiel medzi strednymi a vysokymi detailmi sa tu takmer neprejavil (rozdiely v desatinach fps), a tak som jednoducho meral na plnych detailoch so zapnutym a vypnutym HDR. Po rychlej jazde trochu spomalime a poprehaname sa po planach Oblivionu. Detaily boli nastavene na stredne a vysoke cez menu este pred samotnym spustenim hry. Kedze Oblivion ziadny vstavany test neponuka, meral som pomocou Fraps. Konkretne v lokacii hned ako vyjdete zo stoky. Pokracoval som k zrucanine oproti, porazil jedneho supera a utekal dalej smerom ku kopcu. V interieroch je pocet fps daleko vyssi. Ako vidno, s hranim nebol problem. Poslednou testovanou hrou bol Gothic III. Nejde o hru, ktora by sa niekedy hrala v celosvetovom meradle a ATi pre nu preto nie velmi optimalizovala ovladace. Disponuje ale na efekty bohatym a peknym svetom a graficke karty dokaze dobre prevetrat. Aj tu sa testovalo pomocou Fraps – obehol som startovaciu osadu a zamieril smerom do lesa, ku skrysi rebelov. Hra sposobovala Radeonu iste problemy, vyraznejsi vplyv na herny zazitok som nastastie nezaregistroval. Nizke hodnoty minimalneho fps su dane nacitavanim herneho sveta a na pocudovanie sa viac prejavuju pri nastavenych strednych ako vysokych detailoch. Vydrz baterie Sestclankova bateria s kapacitou 4000 mAh dokaze P300 udrzat v zapnutom stave pri plnom zatazeni len priblizne hodinu. Pri beznom surfovani po internete a pocuvani hudby sa tato doba predlzi na dve hodiny. Ak by sme sa na tento notebook ale pozerali ako nahradu za PC (co vlastne aj je), nie je kratka vydrz az takym velkym kazom a radi sa medzi multimedialny priemer. Komu sa vydrz nepozdava, ma moznost si dokupit objemnejsiu 9-clankovu 6000-mAh bateriu. Ked som mal spusteny CPU-Z a hral sa s prepinanim rezimov spotreby, vsimol som si jednu zvlastnost. Ked bol plan napajania nastaveny na „maximalny vykon“ a s pocitacom sa nic nerobilo, vsetko bolo v poriadku. Procesor jednoducho znizil nasobic na 6x a podtaktoval sa tak na 1,2 GHz. V rezime „rovnovaha“ sa ale aj bez akejkolvek zataze pohyboval s frekvenciou od 1,2 po 1,6 GHz a umerne tomu si nastavoval napatie (priblizne v 3-sekundovych intervaloch). Pri nastavenom plane „usporny rezim“ procesor zase napriek znizenemu napajaniu nesiel s nasobicom nizsie ako na 8x a frekvenciu drzal na 1,6 GHz. [pagebreak=Software] Software Notebook sa standardne dodava s predinstalovanym operacnym systemom Windows Vista Home Premium 32b. U nas sa samozrejme stretneme s jej ceskou jazykovou mutaciou a ani mnou testovany pristroj nebol vynimkou. Okrem operacneho systemu si nas zvyknu vyrobcovia poctit aj davkou dalsieho softwaroveho vybavenia, ktore by malo ulahcit alebo sprijemnit pracu s notebookom. V tomto pripade pride zakaznik do kontaktu najma s utilitami na obsluhu sucasti notebooku. Jedinou vynimkou je Toshiba DVD Player. Toshiba DVD Player je program na prehravanie DVD. Za decentnym grafickym kabatom sa skryva velmi jednoduchy program oplyvajuci naozaj len tymi najzakladnejsimi funkciami na prehravanie. Omnoho lepsie vyuzitelny je uz predinstalovany Windows Media Player 11, alebo akykolvek iny alternativny prehravac. Niekomu sa jednoduchy program na prehravanie DVD bude pacit, ja povazujem jeho existenciu za nie celkom opodstatnenu. Neodmyslitelnou multimedialnou vlastnostou notebookov je webkamera. Na jej obsluhu je dodavany sympaticky Toshiba Webcamera Assistent. K Assistentovy sa pristupuje cez panel, ktory sa zobrazi pri dotyku kurzora mysi s hornou castou obrazovky (podla toho, kam si panel umiestnite; defaultne je hore). Snimany obraz da ukladat ako screenshot aj ako video. Zvolit si mozete format kompresie, rychlost snimania, rozlisenie, vypnutie audia, ale aj male spestrenie v podobe ramikov ci malych animovanych obrazkov cez obraz. Nahravat sa da az do maximalneho rozlisenia 1280x1024, obraz je ale od 640x480 trochu neplynuly a pri 1280x800 uz velmi vyrazne zaostava. Stlacenie klavesy FN vyvola zobrazenie ponuky so specialnymi funkciami na hornej strane obrazovky. Medzi inymi sa odtialto da menit nastavenie napajania notebooku (vysoky vykon, rovnovaha, usporny rezim), jas displeja, da sa zapnut/vypnut siet, touchpad, notebook mozete uviest do rezimu spanku, hibernacie a takisto je mozne pristupovat k dodavanemu softwaru Toshiba. Skoda zbytocnej funkcie na vypnutie zvuku na klavese Esc. Tato volba je uz pristupna z „multimedialneho panelu“ nad klavesnicou jedinym stlacenim. O ochranu pocitaca pred skodlivymi infiltraciami sa stara 30-dnova verzia McAfee Internet Security Suite 2008. Chrani pred virusmi, spywarom, adwarom, obsahuje firewall a antispamovu ochranu. Zvysok programoveho prislusenstva tvori software od Google a utility na obsluhu a konfiguraciu notebooku. [pagebreak=Zaver] Zaver Ak by som mal recenzovany model zhodnotit po stranke vzhladu, musel by som sa na vec pozriet z dvoch roznych zornych uhlov. Leskla povrchova uprava sice pridava notebooku na atraktivite, dava mu tvar, ale rovnako dobre po tejto tvari maluje smuhy. Za slabsich svetelnych podmienok si to mozno ani nevsimnete, no len co sa zlepsia, budete vidiet vsadepritomne odtlacene stopy po rukach a prstoch. Istou formou zadostucinenia je, ze sa daju jednoducho odstranit. Napr. prechod zapastia ma efekt takmer ako prechod handrickou. Velky sirokouhly displej notebook predurcuje na pozeranie filmov. Aj tu by sa ale dali najst urcite nedostatky. V prvom rade ma trochu zamrzelo rozlisenie. 1440x900 je na 17“ predsa len trochu malo, lepsie by bolo siahnut po displeji s o stupen vyssim rozlisenim 1680x1050. Nejde ani tak o zapor, ako o pripomienku - v tomto pripade su rozhodujuce preferencie zakaznika. Vdaka technologii TruBrite je obraz jasny a kontrastny, moze ale posobit presvietene. Pozorovacie uhly su dobre, farebne podanie priemerne. Nevyhodou antireflexnej vrstvy je, ze v obraze sa odraza aj okolie. Kto uvazuje o pouziti P300 ako notebooku na nejake dlhsie cestovanie, mal by sa radsej poohliadnut niekam inam. Ani pri setrnom zatazeni nevydrzi omnoho viac ako 2 hodiny a dokupenie vacsej baterie nie vzdy predstavuje riesenie. Teploty nikdy nepresiahnu neunosnu uroven, maximum sa drzi na cca. 40°C), takze tavenie plastov ci popaleniny noh neprichadzaju do uvahy. V pokoji sa uroven hlucnosti drzi na takmer nezachytitelnej urovni, pri vacsej zatazi sa ventilator roztoci a zacne o sebe davat vediet. Pri hrani hry neprekaza, pri pozerani filmu moze miestami trosku vadit. Z hladiska vykonu je na tom velmi dobre. Vykonny procesor, pevny disk (na notebookove pomery), graficka karta. Vdaka jeho vybave nie je problem si na notebooku zahrat aj najnovsie hry. U niektorych sa musite obmedzit v detailoch, ak vam ale nevadi hrat v rozliseni 1280x800, nebude ziadna predstavovat vyraznejsi problem (s vynimkou Crysis a par jemu podobnym). Procesorovy vykon je viac ako dostacujuci. Celkovo vzate, Toshiba Satellite P300-133 sa mi ako notebook pacila. Je to podarene zariadenie s vyvazenym vykonom a dobrym vzhladom, ktore do bodky dokaze nahradit „plnohodnotny“ pocitac. Podla mojho nazoru bol pre Toshibu tento notebook krokom tym spravnym smerom a uz sa tesim na jeho pokracovatela, ktory sa pravdepodobne bude pysit uz znackou Centrino 2. Za zapozicanie testovaneho notebooku Toshiba Satellite P300-133 dakujeme spolocnosti Toshiba. Za moznost uverejnit clanok dakujeme stranke www.pc.sk.
Toshiba Satellite P300-133 Návrat

Toshiba Satellite P300-133