<?xml version='1.0' encoding='utf-8'?>
<!DOCTYPE html PUBLIC '-//W3C/DTD XHTML+Voice 1.2 /EN' 'http://www.voicexml.org/specs/multimodal/x+v/12/dtd/xhtml+voice12.dtd'>
<html xmlns='http://www.w3.org/1999/xhtml' xmlns:ev='http://www.w3.org/2001/xml-events'>
<head>
<link rel='stylesheet' href='http://pabi3.com/modules/items/voice.css' type='text/css' media='all' />
<form xmlns='http://www.w3.org/2001/vxml' id='title'>
<block>
The article Windows Vista v predaji is written by Richard Biely
</block>
</form>
<form xmlns='http://www.w3.org/2001/vxml' id='body'>
<block>


Prichodom ceskych a slovenskych verzii Windows Vista na nas trh sa tento novy operacny system spolocnosti Microsoft konecne stal dostupnym aj pre Slovakov - nie kazdy predsa ovlada anglicky jazyk. Napriek tomu, ze o Windows Vista sa na PaBi3.com uz co-to napisalo, onen clanok z augustu 2005 sa dnes inak ako absolutne neaktualny nazvat naozaj neda.



Ak si neviete dat rady s otazkami, akymi novymi vlastnostami vlastne Windows Vista disponuje, co so sebou obnasa prechod na nu alebo ci sa prechod vobec oplati, citajte dalej.
</block>
</form>
<form xmlns='http://www.w3.org/2001/vxml' id='full'>
<block>
Windows Vista a spol.

Prve zmienky o pokracovatelovi produktovej linie Windows sa objavili priblizne v dobe uvedenia Windowsu XP na trh. To znamena, ze o Windowse Vista, vtedy este oznacovanom kodovym menom Longhorn, ktore teraz mimochodom patri este nevyjdenej serverovej edicii dnesnej Visty, sa vie uz pomerne dlhych sest rokov.



Povodne sa planovalo, ze Vista bude postaveny na jadre OS Windows Server 2003. Mozno sa teraz pytate, preco Microsoftu trvalo uvedenie Visty tak dlho. Odpoved je pomerne jednoducha. Ak by vsetko prebehlo tak ako sa povodne planovalo, Vistu by sme tu mali uz v roku 2003. Vyvoj v oblasti multimedii ale vyznamne pokrocil, prichadzali nove softwarove ale aj hardwarove technologie, vznikla potreba aktivnejsie sa branit proti zasahom do bezpecnosti systemu (virove nakazy, spyware, adware...). Toto vsetko vyustilo az k prakticky kompletnemu prepisaniu milionov riadkov zdrojovych kodov a logicky aj k velkemu pozdrzaniu prichodu Visty.



Aj vdaka niekolkym odkladom Windowsu Vista sa mohol najrozsirenejsi operacny system sucastnosti, Windows XP, dostat na taku vysoku uroven, na akej ho mame. Existuje pren obrovske mnozstvo kvalitnych aplikacii a hier a takisto je velmi stabilny a ma obrovsku podporu hardwaru. Vsetky tieto vlastnosti vam nemoze ponuknut ziadny iny doteraz vytvoreny operacny system, mozno az na Vistu. Windows XP sa navyse s prichodom Visty rozhodne nestal zabudnutym, pretoze Microsoft mu planuje podporu este minimalne na dalsich 5 rokov a mozno sa taktiez dockame este jedneho velkeho updatu v podobe Service Packu 3!



Ak je ale Windows XP tak skvely operacny system a kazdemu vyhovuje, preco by mali zakaznici zbytocne "vyhadzovat" peniaze za nieco papierovo rovnako dobre? Na to sa mi tazko hlada odpoved. V kazdom pripade je pre Microsoft novy operacny system velmi dolezity z hladiska ozivenia trhu a jeho marketingove oddelenie si na zakaznikov preto pripravili mnozstvo lakadiel.


Verzie

Ponuka roznych verii Windowsu sa v porovnani s Windowsom XP rozsirila. Kym Windows XP sa vyskytoval len v dvoch verziach, Home a Profesional, Windows Vista existuje az vo osmich- Home Basic, Home Premium, Business a Ultimate, kazda v 32 a 64-bitovej edicii. Predavaju sa na DVD zabalenych v peknom obale lisich sa temou podla verzie (32 a 64-bitove edicie maju rovnaky obal).



Zaujimave je, v akej forme sa Vista na DVD nachadza - v skutocnosti je na kazdom  nosici pritomna verzia Ultimate! Nemyslite si ale, ze si kupite najnizsiu ediciu Home Basic a  spokojne si budete uzivat vyhody najvyspelejsej edicie Ultimate. Klucovym faktorom je seriove cislo - len od neho zalezi, kolko sa toho z verzie Ultimate do pocitaca nainstaluje. Jedno seriove cislo je navyse pouzitelne na instalaciu akejkolvek jazykovej verzie Visty a takisto nie je rozlisovana ani jej 32 a 64-bitova verzia. Do 30 dni po instalacii je bezpodmienecne nutne Vistu aktivovat, v opacnom pripade sa jej funkcnost maximalne obmedzi.



Falsovanie seriovych klucov u Windows Vista uz nie je take jednoduche ako to bolo u Windowsov XP. Windows Vista bol spociatku takisto crackovzdorny, pretoze ho Microsoft vybavil omnoho pokrocilejsim systemom ochrany. Napriek velkemu usiliu sa Microsoftu ale nepodarilo Vistu proti piratom ochranit na 100%. Nech je uz zabezpecenie sebalepsie, ono sa to samozrejme ani neda. Vzdy existuje sposob, ktorym sa ochrana da oklamat. Preto uz pred vydanim Visty sa po internete "povalovala" kopa crackov, vdaka ktorym ste si mohli napr. predlzit 30-dnovu aktivacnu periodu na 120 dni a na dalsich 120 dni atd. Proti vsemoznemu typu crackov sa Microsoft aktivne brani a cely tento zapas pripomina suboj virus vs. antivirus.


Windows Aero

Pravdepodobne najvacsim lakadlom na Windows Viste je nova graficka tema Windows Aero (niekedy oznacovane aj ako Aero Glass). Vdaka nemu su Visty spociatku slast pre oci. Vsetko vyzera velmi pekne, aplikacne okna su polopriehladne&hellip; Zamerne som ale napisal "spociatku". Po urcitej dobe si tuto novu graficku temu "okukate" a uplne zabudnete, ze nejake Aero vobec existuje. Ak ale Aero vypnete, rozhodne vam bude chybat.



Windows Aero je podporovane vsetkymi verziami Windows Vista s vynimkou Home Basic. Jeho absencia vas velmi mrziet nemusi, pretoze tema samotna tam do urcitej miery pritomna je. Necakajte ale ziadne 3D efekty a priehladne okna&hellip;



Na to, aby ste Windows Aero vobec spustili potrebujete mat graficky hardware s podporou DirectX 9.0 a shaderov aspon vo verzii 2.0 a takisto aspon 128 MB pamate, co by dnes uz nemal byt ziadny problem.



V suvislosti s grafickym rozhranim Aero sa casto sklonovalo zvysenie spotreby pocitaca v dosledku pouzivania grafickej karty na pocitanie specialnych efektov. Takisto sa sirili famy o tom, ze Aero pocitac spomali. Ani jedno z tychto tvrdeni sa nastastie nepotvrdilo. Hned po vypusteni Windowsu Vista si ho pod drobnohlad zobrali mnohe zahranicne servery a z ich testov vyplynulo, ze Aero neprinasa ziadny narast spotreby a ani spomalenie systemu.


DirectX 10

Pre hracov je najdolezitejsim rozsirenim Windowsu Vista uz desiaty upgrade API DirectX. DirectX 10 ma priniest vyznamny posun v grafickom stvarneni hier do doposial nevidanych vysin. Jedine graficka karta, ktora je s DirectX 10 uplne kompatibilna, ma opravnenie pysit sa sloganom typu "Fully DirectX 10 compatible". Dosledkom zlepsenej kvality grafiky je nova verzia shaderov, Shader Model 4.0, a menej tzv. prazdnych miest v API, vdaka comu budu moct vyvojari pouzit este viac efektov.



Je v tom ale maly hacik. Jedine graficke karty s podporou DirectX 10, ktore su momentalne na trhu, su pomerne drahe GeForce 8800. Na tie ale zatial nedokaze NVidia dodat schopne ovladace a tak je podpora DirectX 10 aj na tychto kartach len papierova. Situacia by sa mohla zmenit uz v aprily alebo maji, ked sa na trh dostane cela seria grafickych kariet GeForce 8000, resp. nizsia a stredna trieda grafickych kariet od AMD (na top-model od AMD si este budeme musiet nejaky cas pockat).


Sidebar

Sidebar je asi prvym prvkom Visty, ktory ju sprevadza uz od cias prvych uvolnenych screenshotov. Ide o akesi ulozisko malych, viac ci menej uzitocnych, programov, ktore sa oznacuju spolocnym terminom Gadgets. Medzi nimi najdete napr. hodinky, gadget na sledovanie vyuzitia operacnej pamate, kalendare a pod.


Ovladanie

Velke zmeny doznalo ovladanie systemu. Az na niekolko malo vynimiek su ovladacie prvky rozlozene lepsie ako vo Windows XP. Pohybovanie sa vo Viste je preto celkovo omnoho prijemnejsie a pohodlnejsie.


Alt+Tab, Win+Tab

Stara dobra kombinacia Alt+Tab presla kozmetickou zmenou. Kym vo Windows XP pri stlaceni tejto kombinacie klaves boli vidiet len ikony prave spustenych aplikacii, vo Windows Vista navyse vidide aj zmenseny obrazok aplikacneho okna. Mozno si poviete, ze takato zmena je zbytocna, po odsusani ale urcite uznate, ze ide o znacne zjednodusenie orientacie medzi oknami. S prichodom grafickeho rozhrania Windows Aero sa da medzi programami prepinat aj skratkou Win+Tab. Tato sposobi stmavenie obrazovky a zoradenie aplikacnych okien pootocenych o 45 stupnnov za seba v trojrozmernom prostredi. Pekne, ale trosku neprehladne.



V pripade zapnuteho Aero uz k ponuke start nepristupuje tlacidlom s napisom "Start", ale len obycajnou okruhlou ikonou s logom Windowsu. Jednotlive polozky ponuky sa uz nevysuvaju do dalsich listov, ale zobrazuju sa v jej lavej casti. Konkretne ide o  najpouzivanejsie programy. K menej pouzivanym aplikaciam sa uz musite bud dopracovat trosku nemotorne stacenim tlacidla "Zobrazit vsetko" alebo po novom aj omnoho pohodlnejsie, zadanim textoveho retazca, reprezentujuceho dany program, do kolonky na spodnej strane ponuky. Tato vyhladavacia kolonka sa nachadza takisto v kazdom okne a je naozaj excelentnou pomockou pri praci.


Ovladanie hlasom

Spolocne s uvedenim Pentia III na trh boli ti zasvatenejsi vystaveni mimo ineho aj informaciam o nadchazajucej dobe hlasoveho ovladania pocitacov. Neviem, ci sa nieco nepodarilo, ale dodnes nepoznam jediny poriadny software, ktory by mi dovolil operacny system ovladat hlasom. S Windowsom Vista sa tato velmi zaujimava vymozenost stava skutocnostou. Do systemu je ovladanie hlasom integrovane na urovni, zatial vsak len v anglictine (som velmi zvedavy, ci sa na tom niekedy nieco zmeni a ak ano, ci sa to dotkne aj slovenskej mutacie OS).



Ak mate mikrofon, stane sa pre vas ovladanie Visty vasou oblubenou cinnostou. Po absolvovani kratkeho tutorialu, ktory vas nauci hlasove povely, budete schopny system naplno ovladat vyslovovanim slov typu "ok", "cancel" a pod. Treba vyskusat a uvidite.


Bezpecnost
Windows Defender

Program na ochranu proti adware, spyware a malware, v dnesnej dobe velmi "oblubenymi" strpcovacmi zivota (vaseho a aj virtualneho zivota systemu). Ak ste uz niekedy mali skusenosti s programami typu AdAware, SpyBot a pod., budete sa pri nastavovani tohto softwaru citit ako doma. K dispozicii su volby na nastavenie real-time skenovania, ako aj volby na skenovanie vo zvolenom case. Windows Defender ako taky dosahuje celkom slusne vysledky, specializovany software na tom ale tradicne bude o nieco lepsie. Cas ukaze.


Windows Firewall

O kvalite firewallu dodavaneho spolu s Windowsom XP SP2 by sa dalo diskutovat (ako aj o tom, ci sa vobec da nazvat firewallom). To vsak vobec nie je dolezite. Dolezite je, ze firewall vo Windows Vista je skutocne firewallom a oproti XP-ckovemu umoznuje naviac hlavne vytvarat pravidla pre jednotlive porty, protokoly a aplikacie.


Windows Internet Explorer 7

V dobe ked uz bol Internet Explorer 6 daleko pozadu za konkurencnymi rieseniami (Firefox, Opera), o com by vam mohol PaBi3 rozpravat :), prisiel Microsoft s niecim, co je opat mierne pozadu. Siedma verzia prehliadaca si oproti predchodcovi polepsila najma v oblasti blokovania vyskakovacich okien, antiphishingovej ochrane, konecne pribudly zalozky a takisto design a layout sa zmenili vyrazne k lepsiemu. Dalej sa rozpisovat o IE7 je zbytocne, kazdy ho ma doma, tak si ho moze vyskusat. A ak ho aj nemate, nevadi, zmenilo sa prakticky len to, co som napisal.


Ovladace

Najvacsi problem pre Windows Vista predstavuju ovladace. I ked databaza ovladacov, ktorou Vista disponuje, je obrovska, stale sa najde mnozstvo zariadeni, ktore s Vistou nebudu fungovat korektne a mozno ani vobec. Predovsetkym druha menovana neprijemnost sa tyka hlavne 64b edicii Windowsu Vista.



Microsoft proti neschopnosti vyrobcov nic nezmoze. Hardware bez ovladaca nefunguje a je smutne, ze vyrobcovia tymto Windows Vista odpisuju. Najcastejsim zdrojom problemov su modemy (dnes vyuzivane uz iba na pripojenie do internetu prostrednictvom mobilnych operatorov) a zvukove karty. Napr. taky Creative, vseobecne znamy producent zvukovych kariet SoundBlaster, si neschopnost dodat normalny ovladac so sebou nesie uz dlhe roky.



Problemy s ovladacmi sa daju ciastocne riesit nainstalovanim ovladaca z Windows XP, ale len v pripade 32-bitovej Visty. Takisto instalacia tzv. beta ovladacov nemusi skoncit uspesne.


Kompatibilita a software

S kompatibilitou software je to podobne ako v pripade ovladacov - dvojake. Na 32-bitovych Vistach funguje vacsina software viac menej bez problemov, vyvojari na Vistu navyse aktivne zareagovali a v pripade neprijemnosti vydali opravny patch, resp. novu verziu programu. Na 32-bitovych Vistach dokonca spustite aj 16-bitove programy, ktore pre svoju cinnost nevyzaduju pritomnost 16-bitovych ovladacov, dokonca aj niektore DOS-ove hry. 16-bitovy rezim je uz ale pre 64-bitove Visty tabu, takisto ako aj programy vyzadujuce pristup k hardwaru ako napr. vypalovaci software, programy dodavane k scanerom a pod. To ale priamo suvisi s ovladacmi. Situacia sa behom nasledujucich niekolkych tyzdnov bude samozrejme zlepsovat, no vyriesenie vsetkych problemov bude casovo narocne.


Hardwarove poziadavky

Mnoho pouzivatelov je neopravnene zarazenych narokmi, ktore Windows Vista kladie na system. Skutocnost je ale taka, ze Visty su az na jednu malickost asi tak narocne ako Windows XP. Alfou i omegou vykonu Windowsu Vista je velkost operacnej pamate. Dnes uplne bezny 1 GB RAM je optimalnym minimom. System na nom pobezi ako hodinky, vela spustenych aplikacii by ale uz mohlo sposobit swapovanie. 512 MB operacnej pamate predstavuje minimalne mnozstvo pamate, na ktore sa system da nainstalovat. Pre naozaj pohodlnu pracu so systemom odporucam pouzit 2 GB RAM.



Poviete si: "System, ktory v pamati zabera 1 GB miesta? Tak to je teda sila!" Vista sa k operacnej pamati ale stavia uplne inak ako Windows XP. Vista operacnu pamat skutocne vyuziva a navyse este (v urcitom zmysle slova) v prospech pouzivatela. Do pamate nacitava casto spustane programy a vdaka tomu ich dokaze spustit omnoho rychlejsie, casto aj desat krat (to ocenia najma pouzivatelia progamu Photoshop a inych abnormalne dlho sa spustajucich aplikacii). Prvotne spustenie programov je ale spravidla o nieco pomalsie.



Spominanych 512 MB pamate je vhodne akurat tak do kancelarskeho pocitaca s nainstalovanym balickom Microsoft Office. Na akukolvek inu zmysluplnu pracu s takymto mnozstvom pamate mozete vo Viste zabudnut. Pridanie dalsieho polgigabajtu RAM sposobi velke zrychlenie, myslitelna je uz akakolvek cinnost vratane mierne obmedzeneho hrania hier. Osadenim dvoch gigabajtov pamate sa Vista stava absolutne sviznym systemom schopnym vyhoviet aj poziadavkam tych narocnejsich. Vo vseobecnosti sa da tvrdit, ze Windows Vista sa sprava rovnako ako Windows XP osadeny o 512 MB mensim mnozstvom pamate (1024 MB na Windows XP = 512 MB na Windows Vista).



Rozdiel vo vykone hier medzi 1 a 2 GB pamate sa v priemernom framerate vacsinou vobec neprejavi, hraci s 1 GB RAM budu ale vystaveni castejsiemu, resp. castemu swapovaniu.
S 2 GB RAM je plynulost omnoho vysia, najnarocnejsie hry dneska sa vam ale plnohodnotne odvdacia az po osadeni 4 GB pamate.


Zaver

1. Windows Vista je dobry operacny system, ktory momentalne este trpi pod vplyvom nedostatku dobrych ovladacov na urcity typ hardwaru a trosku mensou kompatibilitou so softwarom. Nie vzdy ale ide o problem Visty. Mnoho krat za vsetko mozu programatori. 32-bitove Visty su na tom z tohto hladiska ovela lepsie, ich 64-bitove edicie ale este maju co prekonavat.



2. Windows Vista je moderny operacny system, ktory ponuka mnozstvo funkcii, vylepsenu bezpecnost a je velmi prijemne s nim pracovat. Napriek tomu ho nemozem jednoznacne odporucit. Windows XP urobi tu istu pracu ako Vista a po piatich rokov ostrej prevadzky sa z neho stal vyborne vyladeny system. Podobny osud Vistu pravdepodobne necaka, pretoze Vista-nasledovnik s oznacenim Vienna by sa mal objavit uz v roku 2009. Snad len v pripade, ze si zaobstaravate novy pocitac, nema zmysel kupovat k nemu Windows XP, ale rovno Windows Vista.
</block>
</form>
<base href='http://pabi3.com/' />
<title>Windows Vista v predaji</title>
</head>
<body ev:event='load' ev:handler='#title'>
<a href='http://pabi3.com/blog/windows-vista-v-predaji/' title='Návrat'>Návrat</a>
<h1 style='padding:0.5em;'>Windows Vista v predaji</h1>
<ul>
<li ev:event='click' ev:handler='#body'>Speak introduction</li>
<li ev:event='click' ev:handler='#full'>Speak full</li>
</ul>
</body>
</html>
